Autá z pekla: Pontiac Aztek prišiel v nesprávny čas. A na nesprávnu planétu

6439

Nielen Európa má svoj Fiat Multipla. Dámy a páni, pripravte svoje dáviace reflexy na sociálny experiment koncernu GM z roku 2000, Pontiac Aztek. Auto, ktoré malo svetu ukázať, že aj vozidlo od GM vie vytŕčať z radu. Bohužiaľ však vytŕčalo spôsobom, akým to robí napríklad kocka Lega z koberca. Au.

Pontiac Aztek je automobil, ktorý pravdepodobne veľa z vás ani nepozná. Potom sú tu takí, ktorí sa trocha zaujímajú o drogy a plešatých ľudí, čiže videli seriál Breaking Bad a rezignovaný výraz Azteku nedokázali dostať z pamäti doteraz. Ja chápem, že celý ten seriál bol o varení pika, no najväčším zločinom tam bol najmä hlienovo zelený Aztek.

„Ahoj bejby. Dnes ti to sekne.“

Óda na General Motors

Ako je to pri praktických, svojských a nepochopených autách zvykom, Aztek začal svoju životnú púť ako veľmi dobrý nápad. Americký gigant General Motors, svojho času masový producent áut zaujímavých asi ako schnutie farby, odrazu prejavil nečakane veľkú mieru sebareflexie. Skrátka si narobili prieskumy trhu a zistili, že celá ich modelová paleta je ľudmi braná ako festival práčiek a chladničiek.

Pôvodný koncept Azteku z roku 1999 bol ešte ako- tak v pohode. Minimálne mal charizmu.

Chalani (a slečny) z Detroitu si teda povedali, že to idú zmeniť. A to sa robí väčšinou tak, že predstavíte trocha iracionálny model pre mladšiu cieľovú skupinu, ktorý vás urobí „cool“. GM však na to išlo trocha svojským prístupom, ktorý pripomínal krízu stredného veku. Alebo skôr toho pána v béžovom saku a so šiltovkou s vrtuľkou, ktorý vždy so zvláštnym úsmevom sedí pri detskom ihrisku a ponúka deťom cukríky. Milý.

Ani vzadu to nebolo zlé. Dynamické prikrčenie sa dopĺňalo so širokou karosériou.

Podobne ako pri Multiple, aj tu bol na počiatku koncept. Koncept, ktorý bol síce verejnosťou prijatý celkom vlažne, no mal aspoň silný postoj a sebavedomý styling. A samozrejme, trojlúčové disky kolies, sme predsa v deväťdesiatych rokoch. Okrem toho, že koncept Azteku išiel s dobou, dostal aj interiér plný fantasticky praktických vychytávok: držiaky na ukotvenie bicykla v kufri, variabilné sedadlá či delené zadné čelo, na ktoré ste si mohli pohodlne sadnúť.

Toto si zapamätajte, lebo o chvíľu uvidíte, čo sa napokon dostalo do výroby.

A nielen to – GM skutočne vypočulo mladých ľudí a do batožinového priestoru umiestnili tlačidlá, ktorými ste vedeli ovládať audiosystém a narobiť legendárnu plážovú party! Okrem praktických srandičiek však sila konceptu Azteku spočívala v jeho charaktere. Bol jednoducho nekompromisný. Jasné, vyzeral zvláštne, ale tak nejak ste tušili, že za tým bolo nejaké vyššie poslanie a ako celok jednoducho dával zmysel.

„Šarmantná slečna, vyrazíme do prírody?“

Zmrzlina so sójovkou

O to viac bol svet rozčarovaný, keď v roku 2000 spadli plachty zo sériovej podoby Azteku. To auto bolo jednoducho také škaredé, že nikto nechápal, prečo z neho tie plachty vôbec dávali dolu. Namiesto sebavedomého a rozkročeného konceptu, ktorý mal na háku, čo si o ňom myslíte, lebo aj s tým ksichtom dokázal pred chvíľou zbaliť vašu frajerku, tu bolo niečo, čo vás podľa výrazu malo na háku len kvôli dvojitej dávke Lexaurinu. Človek čakal špecialitu šéfkuchára, no dostal zmrzlinu so sójovkou.

„Alebo si len užijeme plavnú jazdu po amerických stepiach?“

Akoby to nestačilo, samotné predstavenie Azteku na autosalóne v Detroite bolo manifestom bizáru, ale že do bodky. Na tlačovku zaplatili desiatky lokálnych mladých ľudí, ktorí stáli okolo auta tak, aby to pripomínalo mosh pit, obľúbenú zábavu na drsnejších koncertoch.

Ja neviem. Ale dobre, poviem to. Pontiac Aztek je skrátka Peter Stašák automobilového priemyslu.

Niektorí z hercov mali dokonca transparenty s nápsmi ako „Toto je všestrannosť, bejby!“ alebo „Aztek 185 koní“. Akoby to nestačilo, marketingový riaditeľ GM, Don Butler, po prezentácii skočil do fingovaného publika a tí ho odniesli na rukách preč. Skrátka celé také mladistvé, svieže a nenútené, že sa vám z toho práve chce otyčkovať displej. A ak mi náhodou neveríte, aha, tu je obrázok:

Áno, toto sa naozaj stalo. Na snímke vpravo marketingový riaditeľ GM, Don Butler, nosený na rukách mladými ľuďmi.

Na mieste je teda predovšetkým jedna otázka. Ako sa zo sebavedomého konceptu s množstvom dobrých nápadov stalo pojazdné sklamanie? Odpoveď sa nachádza v štruktúrach koncernu GM. Pôvodná idea Azteku totiž predstavovala vozidlo, ktoré zvládne terén minimálne ako SUV a na ceste vás pobaví ako kupé so zadným náhonom, čiže niečo ako Camaro a Blazer dokopy. A to je cool. Lenže na to potrebujete vhodný – a v tomto prípade veľmi špecifický – podvozok.

Pod kapotou to bol vlastne minivan Pontiac Montana.

Nemožné ihneď, zázraky nikdy

Vedenie GM sa však v mene (asi) šetrenia peňazí rozhodlo nepostaviť Aztek na novej platforme. Nie, nie. Namiesto toho konštruktérom pred očami pristála platforma z Pontiacu Montana. To bolo MPV, ktoré sa do Európy dostalo ako Opel Sintra, lenže sme ho obratom vyhnali naspäť, pretože v crash-teste prakticky odfaklilo figuríne hlavu. Volantom. Ale o tom si povieme niekedy nabudúce.

To znamenalo, že interiér bol nadmieru praktický. Ale bolo mu to na nič, keď v ňom nikto nechcel jazdiť.

Teraz nás zaujíma skôr to, že aj keď môžete byť akýmkoľvek inžinierom, na takomto podvozku jednoducho nepostavíte auto s proporciami prvotného konceptu. Takže sa začalo s prvými kompromismi, ktoré odštartovali lavínu ďalších; všetko kvôli šetreniu peňazí. A taktiež kvôli experimentálnej firemnej kultúre v GM v danom období. Tá spoliehala na to, že keď dá ľuďom praktické nápady, o ktoré sa nikdy neprosili (a teda ich nikdy nepotrebovali), začnú ich sami od seba chcieť. No, nie.

Prvý facelift prišiel v roku 2001, čiže prakticky ihneď po jeho predstavení.

Bob Lutz, hlavný produktový manažér GM, ktorý zdedil Aztek v konečných štádiách vývoja, vo svojej knihe z roku 2011 spomína najmä prieskumy trhu. GM si v nich testovalo vzhľad budúcich sériových áut, a Aztek dopadol skrátka hrozne.

Autá z pekla: Prečo vždy utekám za strom, keď vidím Renault Thalia

Priznal, že recipienti používali aj také výrazy, ako „Nechcel by som to ani zadarmo“. Vedenie GM bolo však naozaj veľmi presvedčené a zahľadené do seba. Takže si vsugerovalo dokonalosť Azteku do takej miery, že prieskumy trhu jednoducho odignorovali.

S faceliftom zmizlo odporné oplastovanie. Nahradilo ho stále odporné, no aspoň lakované oplatovanie.

Akoby to nestačilo

Celý Aztek vlastne stále osciluje okolo frázy „Akoby to nestačilo“. Akoby nestačilo, že jeho vývoj nabral zlý smer už na začiatku, nikomu ho nenapadlo aspoň stopnúť, keď nie prerobiť. Akoby nestačilo, že bol pre mladých, mal pôvab fotokopírky. Akoby nestačilo, ze vyzeral otrasne, ešte aj otrasne jazdil. A akoby nestačilo, že bol škaredý zvonku, on bol dokonca škaredý aj zvnútra. A to poriadne.

BIM! Nech sa páči, toto je interiér sériovej verzie.

Prišiel práve na začiatku nového milénia, čo bolo presne to obdobie, keď GM v interiéri uprednostňovalo akýkoľvek iný druh materiálu, než hodnotný a pekný. Plastový raj nedokázali zachrániť ani všetky tie praktické riešenia, ktoré sa dostali z konceptu do sériového auta. Presne tak, VŠETKY tam boli. A akoby to nestačilo, aj niečo navyše!

Aztek sa ponúkal aj s týmto fakt praktickým príslušenstvom, napríklad do lesa. Škoda, že nikto s vami nechcel ísť.

Teraz prichádza moment, keď červený trpaslík hviezda menom Pontiac Aztek zažiari aspoň na chvíľu. Áno, Aztek bol praktický. Mal aj ten chladiarenský box na nápoje v lakťovej opierke, ktorý sa dal vyberať. Mal aj tie dvojdielne zadné dvere a áno, dokonca mal aj ovládanie rádia v batožinovom priestore! Držiaky na bicykle v kufri tu boli tiež, a konečne, pribudol praktický stan, ktorý sa obopínal okolo otvorených piatych dverí, aby vytvoril väčší priestor na život. Ozaj, ešte by som zabudol na nafukovací matrac, ktorý sedel presne do batožinového priestoru.

Vidíte? Aj ten bicykel na oficiálne fotky dali pre istotu len jeden.

To znamená, že s Aztekom a kamošmi mohla byť veľká sranda! Problém je však v tom, že ten, kto si kúpil Aztek, kamošov nemal.

autá z pekla AUTOGRÁTIS

Má tak maximálne rodinu (alebo piko), lenže Aztek nedával úplne zmysel ani vtedy. Vďaka svojej skosenej zadnej časti ste doňho skrátka toľko nenaložili. Naopak, naložili vám susedia, ktorí sa na to auto museli každý deň pred vašim domom pozerať.

„Krása.“ – nikdy, nikto –

Aztek, vrátnik v prepadlisku dejín

A fakt, sláva to nebola ani na ceste. A vlastne ani mimo nej. Z pôvodnej idey zábavného vozidla zišlo prakticky v okamihu rozhodnutia o platforme. Inak, ak si pamätáte na tú tabuľu z predstavenia s nápisom „Aztek 185 hp“, tak áno, išlo o jeho výkon. Celých 185 koní, ktoré sa inžinierom podarilo dostať z 3,4-litrového šesťvalca. Au. A akoby to nestačilo, celý tento výkon išiel na cestu cez štvorstupňovú automatickú prevodovku. 

V prípade potreby ste si tie návleky mohli dať aj na seba, ak vám hrozilo, že vás v tom niekto uvidí.

Aspoň, že na želanie bol k dispozícii inovatívny pohon všetkých kolies Versatrack. To je v podstate niečo ako Haldex, ktorý poznáme z európskej produkcie – spojkový systém, ktorý pripojí zadnú nápravu k prednej podľa potreby. A to je všetko, na čo by mohli byť majitelia Azteku hrdí.

Ja už na to nemám silu, predstavte si tu niečo vtipné. Ďakujem.

Akoby to nestačilo, bola tu ešte aj cena, ktorá nielen, že presahovala konkurenciu, ona bola samozrejme úplne inde, ako by si mladí ľudia mohli vôbec želať. Aztek bol vlastne niečo ako socializmus: Myšlienka pekná, ale prevedenie otrasné.

Jedno sa ale musí uznať: Originálny bol. Veľmi. Dokonca to bol jeden z prvých crossoverov na svete, len to vtedy ešte nikto tak nevolal. A našťastie, nikto nechcel. A dokonca si myslím, že s krajším interiérom, priaznivejšou cenou a jemným make-upom mohol byť pre GM prínosným, no ten ho zaškrtil v roku 2005. Po štyroch rokoch predaja teda skončil s takou potupou, že ak si predstavíte prepadlisko dejín, tak Aztek je tam vrátnikom. A to ho jednoznačne robí členom klubu Aút z pekla.

NEPREHLIADNITE: