Tento zaujímavý príbeh sa začal približne v polovici roka 1987. BMW malo od roku 1986 v portfóliu “sedmičku” druhej generácie (E32), do ktorej sériovo montovalo 5 benzínových motorov – dva šesťvalce, dva osemvalce a jeden dvanásťvalec. No zrodila sa tu myšlienka prísť s niečím lepším a unikátnym. Vidlicový šestnásťvalec. Vôbec prvý v rámci BMW.
Základom bol motor V12
Za projekt Goldfish, ako ho pomenovali podľa zlatkastej farby použitého modelu 750iL, boli zodpovední traja ľudia – Dr. Karlhienz Lange, Adolf Fischer a Hanns-Peter Weisbarth. Všetko to boli starší, ale predovšetkým vplyvní ľudia v BMW. Na Langeho návrh v júli 1987 Fischer začal vyvíjať motor V16, ktorý koncepčne vychádzal zo sériového vidlicového dvanásťvalca rozpätého do uhla 60° s objemom 5 litrov. Niesol označenie M70.
“Nemali sme žiadne prísľuby, že voz pôjde do sériovej produkcie, nanešťastie. Ale aj tak som bol potešený, že som mohol vyvíjať takýto super BMW motor,” vyjadril sa k udalosti Adolf Fischer.
Vývoj ani netrval dlho, začal sa v júli a už na Štedrý deň t. r. bol motor otestovaný na dynamometri a pripravený na produkčné použitie. Celkovo to zabralo menej ako šesť mesiacov. Pridané štyri valce sa odrazili vo zvýšení objemu z 4 988 na 6 651 kubických centimetrov. Veľkosť valcov teda zostala zachovaná, vŕtanie a zdvih boli 84 x 75 mm. Rovnako aj kompresný pomer 8,8:1 sa nezmenil. Blok aj hlavy boli z liateho hliníka a v konečnom dôsledku šestnásťvalcový agregát vážil 310 kg (o 60 kg viac ako V12). O časovanie ventilov sa staral jeden vačkový hriadeľ (SOHC), ktorý cez hydraulické zdvihátka pôsobil na 32 ventilov.
Silnejší, ťažší, pažravejší… ale šestnásťvalec!
Dynamické parametre vzniknutého motora vzhľadom na dnešné pomery nie sú také závratné, 413 koní pri 5 200 ot./min a 637 Nm pri 3 900 ot./min, pričom obmedzovač bol už na 6 000 otáčkach za minútu. Z nuly na 100 km/h projekt Goldfish zrýchľoval za rovných 6 sekúnd a dokázal ísť cez 280 km/h. Prekvapivou správou je, že motor spolupracoval so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou, ktorú zobrali z radu 8 (E31).
“Samozrejme, šesťstupňová manuálna prevodovka nám (a najmä mne) umožnila lepšie skúmať charakteristiku motora. Viackrát som vzal prototyp V16 na okruh Norisring v Rakúsku, kde som mohol vyskúšať správanie auta pri dynamickej jazde, zvuk motora nad 4 500 ot./min bol super!” poznamenal Fischer k jazde s 767iL.
Spotreba, samozrejme, nebola tou silnou stránkou motoru V16. V meste dosahovala hodnotu 18,1 litra/100 km, mimo neho to mohlo byť okolo 11,8 l/100 km. Kombinovaných 15 litrov teda neznie veľmi presvedčivo, no v tej dobe to nebol taký ekologický problém a klientelu tento parameter tiež veľmi nezaujímal.
Konštrukčné výzvy
Navrhnúť a postaviť nový motor nebolo až také ťažké v porovnaní s tým, aké ďalšie prekážky museli konštruktéri zdolať, aby šestnásťvalec bolo schopné nainštalovať pod prednú kapotu. Bolo vylúčené robiť akékoľvek väčšie zásahy do platformy vtedajšieho radu 7.
Jedným z problémov bol fakt, že agregát bol až o 305 mm dlhší ako V12, z ktorej vychádzal. Bolo nevyhnutné vymontovať chladič a z dôvodu absencie akéhokoľvek miesta pod prednou kapotou bol chladiaci systém presunutý do kufra. Jeden veľký chladič nahradili dva menšie, ktoré získavali vzduch cez ručne vyrobené žiabrovité otvory zo sklených vlákien vzadu po stranách karosérie. Naopak, využitý vzduch bol vyvádzaný von cez výduch umiestnený medzi zadnými svetlometmi, ktoré museli byť ochudobnené, resp. skrátené o výkonné hmlovky a cúvacie svetlá. Pre núdzové prípady tu boli aj termoelektrické ventilátory.
Ďalším problémom bola riadiaca jednotka. Dvanásťvalec využíval dve Bosch DME 1.2, z ktorých každá sa starala o svojich šesť valcov. Silnejšia V16 potrebovala výkonnejší manažment motora, preto bola použitá RJ typu Bosch DME 3.3. Tá sa chovala, ako keby spravovala dva osemvalcové motory.
Výnimočné, ale zavrhnuté riešenie
Žiaľ, jedinečnému a úplne prvému šestnásťvalcu od BMW nebolo dopriate dostať sa do sériovej výroby. Vedenie spoločnosti tento nápad nakoniec zmietlo zo stola. O projekte sa dokonca verejnosť ani nemala dozvedieť. S tým súhlasíme, teraz nám, petrolheadom, zostávajú len oči pre plač.
Aká-taká nádej, že sa dočkáme sériového auta s V16 z Mníchova, sa objavila v roku 2006, keď BMW postavilo Rolls-Royce s mohutným 9-litrovým vidlicovým šesťnásťvalcom. Zopár týchto kusov sa aj vzniklo, no tiež nie produkčne. Jeden z nich ste mohli vidieť vo filme Johnny English Reborn.
V súčasnosti je Bugatti Veyron jediným sériovým automobilom, ktorý využíva tento unikátny počet valcov. Dúfame, že si jeho nástupca zachová korene a bude pokračovať vo svojej originalite.
Pozn.: Ak máte záujem prečítať si o tomto projekte viac detailov, určite kliknite sem.
Pred rokmi, keď ekológia nebola rozšírenou vedou, sa v Mníchove uskutočňovala idea poháňať vtedajšiu vlajkovú loď s typovým označením E32 väčším motorom ako V12. A BMW radu 7 so šestnásťvalcom sa takmer dostalo do výroby.
