Páči sa mi, ako sa tie najlepšie kreácie automobilového priemyslu nápadne podobajú na svojich excentrických stvoriteľov. Len týždeň po tom, ako sme si v Autách z pekla posvietili na The Beast s motorom zo Spitfiru a jeho frajerským stvoriteľom, prichádza ďalší z radu nezabudnuteľných automobilových Frankensteinov – istý pán Bruce Baldwin Mohs.
A aby sme začali naozaj tak, aby vynikol Bruceov charakter, odložím si sem jednu pikošku: Chalan už v štrnástich rokoch postavil dvojvalcový, kompresorom prepĺňaný štvormiestny motocykel s názvom “King of the Road” a jediným účelom: Voziť spolužiačky na najbližšiu zastávku autobusu.
Úžitkový luxus
Ako však pribúdali roky, aj Bruce skúšal kadečo nové. Napríklad založiť vlastnú firmu Mohs Seaplane Corporation, kde mu spoločníka robil jeho brat Carl, a o ktorej sa doteraz nevie, či nejaký “Seaplane”, čiže “hyrdoplán”, vyrobila. O hydroplány ale aj tak nešlo; Mohs sa podľa všetkého sústreďoval na konštruovanie motorových vecí rôzneho druhu. Zostrojil snáď všetko, či už išlo o kolobežku, vodný skúter, alebo napokon aj automobil.
Teda… automobil. Ako sa to vezme. V roku 1967 totiž Bruce predstavil niečo, čo svet dovtedy (a asi ani potom) nikdy nevidel: Pravdepodobne najväčší hatchback na svete, Mohs Ostentatienne Opera Sedan. Niektorí z vás už možno narazili na prvý logický konflikt, teda že hovorím o hatchbacku s explicitným pomenovaním “Sedan”, no stačí jeden pohľad na fotografiu modelu a musí vám byť okamžite jasné, že je to aj tak úplne jedno.
Inak, pripomína vám toto auto niečo? Ja viem, že áno, je to takmer identická kópia Homerovho automobilu z jedného zo starších dielov Simpsonovcov. Normálne sa stavím, že sa Operou Sedan tvorcovia seriálu bez hanby inšpirovali. Veď mrknite sa sami:
Už z fotografie vidíte, že Opera Sedan je veľmi zbytočné vozidlo, no to ešte ani netušíte, aké je obrovské. Opera Sedan má na dĺžku šesť a štvrť metra, rázvor približne polovičný a výška vozidla zodpovedá priemernému Európanovi (175 cm). Akoby toho nebolo málo, Opera je až ilegálne široká: 2,29 metra.
Prečo bol tento kekel z pekel taký obrovský? To je celkom jednoduché: Stál totiž na podvozku semi-úžitkových vozidiel už nebohej, tak trocha agrárnej americkej značky International Harvester, z ktorej produkcie si ukradol aj hnaciu techniku.
Bezpečný ešte predým, než to bolo cool
Základy vozidla v úžitkových strojoch nie sú náhodné. Pán Mohs bol tak troška úchylák na bezpečnosť a Ostentatienne Opera Sedan mal byť nielen veľmi excentrický a luxusný, ale aj nadmieru bezpečný. A presne tak, ako sa na meno Mohs patrí (veď kto by si nespomenul na Mohsovu stupnicu tvrdosti, že áno), vysokú úroveň bezpečnosti logicky dosiahnete tým, že auto postavíte z podobných materiálov, z akých sa robia tanky.
Práve preto by sme po stranách Opery našli nosníky so sympatickou hrúbkou plechov 3,5 milimetra, pretože viac je jednoducho viac ako menej. Čo by sme však na stranách automobilu skutočne nenašli, to boli dvere. Opera Sedan má totiž len jeden vstupný otvor, ktorý sa nachádza v zadnej časti vozidla, pričom sa otvára podobne, ako pri hatchbackoch. Vstup do vozidla a usadenie pasažierov v kabíne tak pripomína skôr luxusnejšiu jachtu milionára bez vkusu.
V strede vozidla sa nachádza istý “stredový chodníček”, ktorým nastupujete na bočné sedadlá – počtom štyri – ako v autobuse. Stredový chodníček však smerom dopredu klesal na intenzite, až sa z neho stal “stredový tunel”, ktorý nastupovanie do predných kresiel trochu komplikoval. Na rozdiel od ostatných automobilov však vďaka výške Opery bolo jednoduché do sedadla skrátka “vhupnúť”.
Ak ste sa ale nasúkali za volant, obklopil vás typický šešťdesiatkový luxus, teda červené, zamatové poťahy sedadiel a ostatného interiéru; čo nebolo potiahnuté zamatom, bolo z orechového dreva. A čo nebolo ani z jedného, ani z druhého, bolo z 24-karátového zlata. Zlatou vlastnosťou tohto auta však bol výnimočný výhľad z rozľahlých okien s tenučkými stĺpikmi.
Nebol v tom sám
Obrovský osemvalec International Harvester s objemom 4982 kubických centimetrov a výkonom 142 kilowattov (193 koní) vám príde obrovský len dovtedy, kým si predstavíme druhý motor, ktorý bol pre Operu Sedan tiež k dispozícii: deväťlitrový osemvalec rovnakej značky s výkonom 184 kW (250k)!
Tento mastodontný pohon však môžete brať len ako potenciálnu hrozbu, pretože Opera Sedan sa vyrobila len v jedinom kuse, ktorej cena bola nastavená na 19 600 dolárov, čo po zarátaní inflácie znamená okolo 135 000 dnešných, nixonovsky čiastočne krytých doláčov. Variant so silnejším motorom mal byť ocenený na 25 600 dolárov, lenže to by ho najprv niekto musel chcieť. Mohs si napokon povedal, že Operou bude jazdiť sám, pričom sa pustil do tvorby svojho ďalšieho auta. Presne tak, pokračujeme!
Druhý Baldwinov výtvor bol už o niečo umiernenejší, ako zlatistá Opera Sedan. Ale to hovorím len preto, lebo “SafariKar”, ako sa novinka volala, dostal aj dvere. Nemusíte sa však tešiť na nejaké štandardné pánty alebo uchytenia dverí. Dokonca nedostal ani protismerne otváracie dvere, to by bolo tiež málo excentrické. Ale priestorovo náročný (Hydraulický? Mechanický? Magický?) systém, ktorý ich vysunie do strany, aby vznikla štrbinka pre nastupovanie dopredu a dozadu naraz, to je to pravé orechové!
SafariKar je inak vo všeobecnosti podobne pohnuté vozidlo, ako Opera Sedan, len má trocha konzervatívnejší tvar a menšiu hmotnosť. Zatiaľ, čo Opera Sedan vážila 2770 kilogramov, SafariKar mal “len” 2446 kilogramov, čo je len o takú stovečku viac ako napríklad dnešné BMW X5 M Competition.
Hrubá sila
Na rozdiel od neho ho však nepoháňajú všetky tieto moderné preturbené nezmysly, ale starý, špatný vidlicový osemvalec s objemom 6424 kubických centimetrov a výkonom 132 kilowattov (179 koní). Krásne, všakže?
Karoséria bola tentoraz vyrobená z hliníkových panelov, ktoré stáli na základoch menšieho modelu International Harvester Travelall, ktorý bol niečo ako kríženec SUV a pracovného nástroja pre poctivých, tvrdo makajúcich Američanov. Hliníkové panely boli potiahnuté vrstvou vinylového poťahu, pod ktorým sa skrývala vrstva polyuretánovej peny.
Podobne veľkolepým spôsobom, akým boli vyriešené dvere vozidla, bol vyriešený aj sklápací mechanizmus otváracej strechy auta. Ozaj, áno, otváracej strechy, ktorá mala slúžiť na pohodlný lov divokej zveri na afrických stepiach, od toho ten naozaj zvláštny názov SafariKar.
Z outdoorovej výbavičky by sme v SafariKare našli napríklad plynový sporák (ten sa dodával aj pre model Opera, keby ho niekto niekedy chcel), rádio či pohon všetkých štyroch kolies. Zadná lavica sedadiel bola sklápateľná, čo pri gigantických rozmeroch auta znamenalo prítomnosť koženej postele. Tento model bol už úspešnejší ako jeho ostentatívny predchodca, pretože sa ho vyrobili celé tri kusy. Pravdepodobne však len preto, lebo všetky pochádzali z uvádzacej série a vyrábali sa teda súčasne.
Kúpte si to a máte môj obdiv
Do dnešného dňa sa zachovali len dva kusy SafariKaru z pôvodných troch. Jeden môžete vidieť v zbierke Wayna Lensinga, teda v Historic Auto Attractions v Illinois, domove automobilky International Harvester. Stojí tam spolu s jedinečnou Operou Sedan, ktorá tam bdie od Mohsovej smrti v roku 2015.
No a druhý kus? Ten je teraz na predaj. Môžete si ho vydražiť na portáli BringATrailer a jeho kúpa sa pravdepodobne naozaj oplatí, pretože je v perfektnom stave. Aj v roku 2021 vyzerá pôsobivo a pôsobivá je aj jeho cena, ktorá sa v dobe písania článku pohybovala na úrovni 90-tisíc dolárov.
Takže si to zoberme ešte raz: Máme tu dva druhy vozidiel od človeka, ktorý bol oficiálnym vynálezcom výstražného diaľničného osvetlenia a instantného milkshaku. Obe mali vysoko cez dve tony a obe mali naozaj zvláštne dvere, plechárčinu ľahšieho bojového vozidla a podvozky a motory z úžitkových strojov. To všetko zabalené buď do zlatej, alebo mäkkej a matnej čiernej s červeným zamatovým interiérom. Čiže ak si nemyslíte, že tieto autá patria do klubu Áut z pekla, tak to asi fakt súvisí s tou postmodernou relativizáciou hodnôt.
