Alfa Romeo je automobilka, ktorá sa nepreslávila výrobou práve strohých, nemastných a neslaných automobilov. Iróniou osudu sa však stalo, že presne niečo takéto sa im podarilo vyrobiť v osemdesiatych rokoch v spolupráci s Nissanom – model Arna, ktorý bol chýbajúcim článkom medzi nudou a utrpením.
Tieto Autá z pekla budú (opäť) trocha špecifické, keďže hovoria o vozidle, z ktorého sa k nám nedostalo veľa exemplárov. A ak sa už nejaký objavil, tak sa vinou dokonalej, taliansko-japonskej inžinierskej fúzie rozpadol skôr, než si ho niekto stihol zapamätať. Dámy a páni, privítajte Alfu Romeo Arna!
Hatchback Wars
Je rok 1980 a svet len nedávno zistil, že azbest spôsobuje rakovinu. Možno je to len náhoda, a možno je to len súhra okolností, že práve v tomto roku podpísal Takaši Išihara z Nissanu a Ettore Massacesi z Alfy Romeo memorandum, ktorého výsledkom malo byť prehĺbenie spolupráca medzi týmito dvomi, naozaj nečakanými, automobilkami.
Nissan a Alfa Romeo sa nedohodli na spolupráci len tak zo súcitu k spoločnému lúzerstvu, ktoré obe automobilky predvádzali na domácich trhoch. Kdeže, dôvod bol rafinovanejší – minimálne z japonskej strany, ktorá vytvorením spoločného podniku s Alfou Romeo získala prístup na niektoré európske trhy. Ako to, že prístup?
Po masakri domácich automobiliek tými japonskými v USA v sedemdesiatych rokoch sa totiž aj niektoré európske štáty obávali, že príliv lacných a spoľahlivých japonských strojov domáce automobilky zabije. Niektoré, vtedy veľmi dôležité svetové trhy (Francúzsko) ako odozvu dokonca dočasne zakázali import japonských vozidiel. Naklonené takémuto kroku bolo aj Taliansko, vidina ekonomickej záchrany kultovej, no stratovej domácej automobilky však aj vtedajšieho premiéra Francesca Cossigu presvedčila o spolupráci.
A nešlo len o hroziaci zákaz importu japonských vozidiel. Vysoké clá na dovoz japonských áut úmyselne nafukovali ich ceny, aby boli menej konkurencieschopné, čo sa spoločným podnikom Alfy a Nissanu elegantne vyriešilo.
Paradoxne, proti tejto spolupráci najhlasnejšie vystupoval taliansky Fiat, ktorému sa spolupráca Nissanu a Alfy Romeo nakoniec najviac hodila. Ale nepredbiehajme, vtedy skrátka v tomto podniku ešte videli “trójskeho koňa”, ktorý ich v prípade úspechu môže prefíkane zničiť. Mali na to dôvod: európskemu trhu vtedy kraľoval Volkswagen Golf, ale aj mimoriadne podarená Lancia Delta, ktorej stvoriteľom bol koncern Fiat.
Z talianskej kuchyne vyberáme:
Autá z pekla: Fiat Multipla je skvelé auto! A nastal čas konečne si to priznať.
Dobrý matroš
Dievčatá a chlapci z Fiatu ale ešte netušili, čo sa na nich za bránami podniku AR.N.A (Alfa Romeo Nissan Autoveicolli) chystá. Úprimne, netušil to totiž ešte vôbec nikto. Keď sa totiž povie Alfa Romeo, prirodzene vám napadne taliansky temperament či zmyselné a dynamické línie emotívne tvarovanej karosérie. Keď sa povie Nissan, napadne vám zasa nezničiteľná technika a vysoká výrobná kvalita. Ak sa mali spojiť tieto kvality, bolo sa čoho báť.
Talianski a japonskí inžinieri sa ale na prekvapenie všetkých rozhodli, že kašlú na stereotypy a urobia to presne naopak. Japonci si zobrali na starosť dizajn karosérie a interiéru, pričom Alfa Romeo dodala mechanické diely. Akoby to nestačilo, panely karosérie Arny boli vylisované v Japonsku a konečná montáž prebiehala v Taliansku, aby sa toto daňové šibalstvo oplatilo obom.
Namiesto krásneho a zároveň nepriestrelne kvalitného vozidla sa tak na autosalóne vo Frankfurte v roku 1983 svetu predstavil tento festival nudy, priemernosti a zúfalstva. Arna bola aj na pomery ešte sa len rozvíjajúceho trhu s hatchbackmi v Európe totálne tragická, ale môžeme si to prejsť aj postupne.
Festival priemernosti
Prvým problémom Arny bol jej vzhľad. To auto bolo. A to je všetko. Ono nebolo ani pekné, ani škaredé, ono skrátka vzniklo a každý to mal na háku. Malo štyri kolesá, absolútne obyčajný, hranatý tvar a akoby to nestačilo, bol to vlastne len prezlečený, no o niečo škaredší Nissan Pulsar N12.
Pod kapotou to však bola úplne iná pesnička, pretože Arna bola osadená výhradne slabšími motormi z obľúbeného Alfasudu, ktorý mala nahradiť. To znamenalo použitie technicky celkom odlišných motorov typu boxer s objemami 1,2, 1,4 a 1,5 litra s výkonom od ťaživých 46 až po útrapných 70 kilowattov.
Arna stelesňovala len tie najhoršie vlastnosti oboch automobiliek: povestnú, taliansky náladovú výrobnú kvalitu nevylepšila ani nová továreň neďaleko Neapolu. Dizajn vozidla bol až strašidelne nudný, interiér príliš sparťanský a technika príliš nespoľahlivá. Čerešničku tomu dodali typicky japonsky “hrdzivzdorné” panely karosérie, ktoré bobtnali ako kura na grile takmer už vo fabrike.
Kúpiť si Arnu nemalo zmysel v prípade, keď ste chceli mať talianske auto, lebo tak nejazdilo a ani nevyzeralo. Nemalo to však zmysel ani vtedy, keď ste chceli Japonca, lebo bolo vyrobené v Taliansku a skôr, než sa stihlo pokaziť, sa jeho karoséria rozpadla na prach. Aj tak ale Alfa Romeo stihla nejakým zázrakom vyrobiť celých 53-tisíc kusov, ktorých existencia je väčšine ľudí, ktorí Arnu zažili, eternálnym tajomstvom.
Takmer zabila automobilku
Alfa Romeo v Arne urobila veľmi zlé rozhodnutie, ktoré sa jej takmer fatálne vypomstilo. Do hatchbacku nižšej strednej triedy totiž vkladala nemalé ambície a investície, ktoré jej projekt nikdy nevrátil. V roku 1986 už materská štátna spoločnosť Istituto per la Ricostruzione Industriale stratila s milánskou automobilkou trpezlivosť a jej prezident Romano Prodi hodil automobilku supom. Inými slovami, išla na predaj.
A to je presne ten moment, keď do hry druhý raz vstupuje Fiat. Práve vďaka podniku, ktorého sa v Turíne tak obávali, teraz svoju najväčšiu konkurenciu nielen predbehli, ale rovno kúpili – a to dokonca celkom lacno. Hneď prvým rozhodnutím po kúpe automobilky bolo okamžité ukončenie predaja a výroby stratového modelu Arna. A vôbec všetkého, čo malo s Arnou niečo spoločné, takže do koša išla celá spolupráca s Nissanom.
Japonci neskôr otvorili nové spolupráce v Anglicku, aby vznikol úspešný Nissan Motor Manufacturing v Sunderlande a manažment Alfy Romeo sa sústredil na to, aby miesto po Arne zastúpil vylepšený model 33, ktorý sa neskôr stal najpredávanejšou Alfou všetkých čias.
A Arna? Na tú všetci zabudli, pretože nebol jediný dôvod to neurobiť. A práve preto sa stáva ultimátnym Autom z pekla – autom takým strašným, že je každému totálne ukradnutá.
