Autá z pekla: Oslávte s nami 30 rokov Daewoo Espero, lebo nik iný to neurobí

18522
Zdroj: WheelsAge
" "

Sú autá, ktoré milujeme, lebo sú skvelé. Sú však aj autá, ktoré nemilujeme, pretože sú hrozné. No a niekde medzi sa nachádzajú autá, ktoré sú hrozné, ale napriek tomu ich milujeme – ako napríklad Daewoo Espero. Zelovocársky sedan, ktorý nám 30 rokov dozadu ukázal, ako chutí kapitalizmus – so všetkým dobrým, aj zlým.

Niekedy v polovici osemdesiatych rokov si niekto v koncerne GM povedal, že kórejská automobilka Daewoo, efektívne recyklujúca staršie diely amerického korporátu, skrátka potrebuje svoju vlajkovú loď. Viete, aby sme všetci vedeli, že ich máme brať vážne.

Zdroj: WheelsAge
Zdroj: WheelsAge

Vybraná spoločnosť

Čas vždy ukáže. Duch automobilky Daewoo sa síce definitívne rozplynul v roku 2016 smrťou európskeho Chevroletu, toxický obláčik nostalgie okolo legendárneho kórejského klinovitého automobilu lieta nad našimi hlavami doteraz. Prečo?

Zdroj: WheelsAge
Zdroj: WheelsAge

V prvom rade, v skorých deväťdesiatych rokoch pôsobilo Espero ako zjav. Možno nie na trhoch západnej Európy, určite však u nás. Espero sa zaťalo do nášho trhu ako kliešť, najmä vďaka svojmu plochému, ostrému profilu a bohatému preskleniu, ktoré vypadlo z pera dizajnérskeho štúdia Bertone. Ako inak.

Zdroj: WheelsAge
Zdroj: WheelsAge

Práve vďaka svojmu vzhľadu vedelo Espero zamaskovať niekoľko menej slávnych faktorov svojho vzniku. Spomeňme napríklad technický základ vozidla – Espero stojí na platforme GM J, čiže patrí do rodiny áut celosvetovo známej ako J-body.

Zdroj: WheelsAge
Zdroj: WheelsAge

To znamená, že medzi priamych súrodencov svojho času najluxusnejšieho Daewoo sa zaraďujú samé skvosty. Je tu otrasný Buick Skyhawk, nevkusný Cadillac Cimarron, odporný Chevrolet Cavalier, extrémne nemastný a neslaný Oldsmobile Firenza, smutný Pontiac Sunfire, anonymný Holden Camira, absolútne zbytočné Isuzu Aska, chatrne vyzerajúci Opel Ascona C a mnoho ďalších pojazdných tragédií, ktoré dokázalo GM za 20 rokov vyprodukovať.

Zdroj: WheelsAge
Zdroj: WheelsAge

So cťou

Vo svetle týchto skutočností bolo Espero vlastne dosť fajn. Prinášalo benzínové motorizácie s objemom 1,5, 1,8 a 2 litre pôvodom od austrálskeho Holdenu a keď sa to tak vezme, vlastne nejazdilo ani zle. Bolo vybavené pohodlnými sedadlami a komfortne naladeným podvozkom, ktorému suplovalo o trocha nižšie ťažisko ako pri súrodencoch – motor bol totiž jemne naklonený pre dosiahnutie špecifickej siluety auta.

Zdroj: WheelsAge
Zdroj: WheelsAge

Aj vďaka nej malo veľmi nízky koeficient aerodynamického odporu – na svoju dobu a zameranie je úroveň hodnoty Cx veľmi slušná, len 0,29. Rozsiahle presklenie kabíny bolo v danom čase veľmi moderné – stačí sa pozrieť na obdobné japonské vozidlá, napríklad Honda Concerto. Áno, aj v Espere to viedlo k slušnému prehrievaniu interiéru a neveľmi solídnej tuhosti karosérie.

Zdroj: WheelsAge
Zdroj: WheelsAge

Čo však bolo horšie, ako karoséria vyrobená z lístkového cesta, bola antikorózna ochrana Espera. Alebo skôr anti-antikorózna ochrana. Tá svojou povesťou prekonala aj interiér, ktorý taktiež nepatril k jeho najsilnejším stránkam. Hrozné boli použité materiály aj kvalita spracovania, no v tomto smere si mohlo Espero ešte sebavedomo potykať napríklad s dobovým Fordom Escort. Korodovalo však rýchlejšie ako protihlukové steny na bratislavskom obchvate, a tie sú na zhrdzavenie špeciálne navrhnuté.

Zdroj: WheelsAge
Zdroj: WheelsAge

Hrdina

Aj napriek tomu ale môžeme Espero považovať za hrdinu porevolučných dní. Na náš trh síce prišlo až v roku 1994 a vyrábalo sa len do roku 1997 – a akoby to nestačilo, veľká časť produkcie uzrela svetlo sveta v Poľsku (FSO) a Rumunsku (Oltcit).

Zdroj: WheelsAge
Zdroj: WheelsAge

Ceny, za ktoré prichádzalo však neboli odzbrojujúce a napriek všetkým vyššie vymenovaným negatívnym vlastnostiam sa na našom trhu tešilo Espero celkom peknej popularite až do svojho konca, ktorým bolo nahradenie modelmi NubiraLeganza. 

Na tieto guľatiny z deväťdesiatych rokov si dnes spomenie málokto. Hranaté a tvrdohlavé Espero si však za 30 rokov svojej existencie dokázalo vybúšiť miesto v našich srdiečkach a nie tým, že by bolo náhodou dobré. Stalo sa viac, ako len dobrým autom: stalo sa symbolom podobne, ako obliehanie Markízy alebo kupónová privatizácia. A práve preto sa stáva právoplatným členom exkluzívneho klubu Áut z pekiel. 

NEPREHLIADNITE: