Autá z pekla: Cizeta-Moroder V16T. Výkon a vzhľad Diabla s kufrom Octavie

12209
" "

Po krátkej odmlke tu máme ďalší diel najlepšieho seriálu o autách v galaxii a blízkom okolí! Aby sme efektívne dobehli zameškané lekcie z automobilového bizáru, potrebujeme niečo naozaj rýchle. Dovoľte mi predstaviť vám najambicióznejší prepadák 90. rokov hneď po Kjótskom protokole: Cizetu-Moroder V16T. By Giorgio.

Niektoré príbehy dokáže napísať len automobilový priemysel. Napríklad vtedy, keď sa KĽDR a Munova sekta dohodli, že je super nápad založiť automobilku, no potom ten druhý zomrel a tomu prvému to bolo aj tak jedno.

Baf!

Alebo vtedy, keď si čávo prelieval štátne do vlastného vrecka a odniesol to jeho kolega, pričom vytvorili jedno z najkultovejších vozidiel na svete. Ktoré, len tak mimochodom, bolo totálnym prepadákom. Lenže auto z pekla nemusí byť len prepadákom.

Viac svetlometov, viac Cizeta

Cizeta, by Moroder

Dnešný príbeh je totiž pekelný vo viacerých rovinách. Nielen, že sa mu podarilo byť komerčným neúspechom, aj samotný automobil z mnohých uhlov pohľadu vyzeral, akoby vyšiel z pekla. No a aby tých presahov nebolo málo, svoje úspory v nej nenávratne utopil aj známy hudobník.

Giorgio aj so “svojim” dielom. Momentálne spokojný. Ale ten úsmev je tajomný, takmer ako Mona Lisa

Začnime napríklad s faktami, s ktorými sa dá machrovať pri pive. Cizeta je automobilka, ktorú založili v roku 1988 v talianskej Modene dvaja páni. Ústrednou postavou technického vývoja bol Claudio Zampolli, konštruktér fascinovaný myšlienkou, že dva osemvalce z Lamborghini Uracco by dovedna dali skvelý šestnásťvalec. Práve z talianskej výslovnosti hlások iniciálov jeho mena vychádzal aj názov automobilky (Ci-Zeta).

Zdroj: WheelsAge.org

No a potom tu bol Giorgio Moroder, svetoznámy taliansky hudobník a producent. Ten do projektu vložil slušný majetok a zaistil mu potrebný mediálny potenciál. A úprimne, pre žiadnu automobilku nie je zlé spojenie s legendárnym a nekonfliktným hudobníkom, rovnako ako nie je zlé pre hudobníka povedať: “Bejby, robím hudbu, som Talian a staviam superšporty”.

Povedzme, že prototyp ešte potreboval trocha doladiť.

Cizeta, by Lamborghini

Keď už si tu predstavujeme ústredné postavy príbehu, za zmienku stojí aj spojenie s automobilkou Lamborghini. Tú v roku 1987 prevzal americký Chrysler a pôvodný radikálny dizajn Marcella Gandiniho musel ustúpiť marketingovým požiadavkám nového vlastníka automobilky, ktorí chceli, aby vyzeral trochu viac ako auto.

Vzhľad mal na starosti Gandini…

Aby ste boli v obraze, Gandini je práve tou postavou, kvôli ktorej každý superšport zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov z profilu vyzeral ako trojuholník. Chrysler však cítil, že s deväťdesiatymi rokmi sa blíži trocha iná, podstatne oblejšia éra dizajnu, na ktorej zrode sa neskôr sám podieľal prostredníctvom desaťvalcového Viperu. Gandini z toho samozrejme nadšený nebol a z projektu nakoniec odišiel – podobne, ako väčšina ľudí, ktorí Cizetu, spolu so Zampollim, založili. 

…no zadnú časť stvoril Claudio Zampolli.

Legenda vraví, že cesty Morodera a Zampolliho sa stretli vtedy, keď Giorgio zavítal do Zampolliho servisu. Planéty boli tomuto vzťahu nakoniec naklonené tak veľmi, že spolu s odídencami z Lamborghini založili automobilku, ktorá na jedno-jediné auto potrebovala toľko valcov a ventilov, ako na päť Fabií. A ešte troška zostalo.

Aj toto Lambo bolo pre úchylákov:

Autá z pekla: Lamborghini LM002. Lebo Escobar a Kaddáfí sa nemôžu mýliť

Octavia superšportov. Alebo aj nie

Keďže auto bolo z veľkej časti vyvinuté, prototyp uzrel svetlo sveta už v roku 1988 a reakcie na jeho dizajn boli prinajmenšom rozporuplné. Jedno je však isté: Týmto okamihom sa rok 1988 stal oficiálne posledným, v ktorom bolo možné pochopiť akékoľvek rozhodnutie Chrysleru.

Zdroj: WheelsAge.org

Na prvý pohľad si myslíte, že všetko, čo je na tomto aute urobené inak, je viditeľné na prvý pohľad. Namiesto dvoch vyklápacích svetlometov sú tu štyri. Namiesto šírky bežného superšportu má šírku superšportu a Peelu P50. Namiesto vyklápania kapoty pántami na kabíne uchytil Zampolli kryt motora na zadnom nárazníku.

Prototyp mal iný, ale na druhej strane aspoň červený, interiér.

Tu sa dostávame k tým veciam, ktoré ste na prvý pohľad nevideli. “V16T” v názve tohto automobilu totiž neznamená V16 Turbo, ako by ste si mohli myslieť, no V16 Transverse. Presne tak, ozrutný šestnásťvalec do V bol v Cizete uložený priečne! V tomto kontexte dáva šírka automobilu 2050 milimetrov nový rozmer. 

Videli ste niekedy priečne uložený šestnásťvalec? No, už áno.

Dôvodov na toto usporiadanie mohlo byť niekoľko, ale povedzme to takto. Turbodúchadlá boli ešte len na vzostupe a W motor od Volkswagenu bol taktiež hudbou budúcnosti. Viac výkonu znamenalo viac valcov, no viac valcov vám v priečnom uložení motora narobí šarapatu v rozložení hmotnosti.

autá z pekla AUTOGRÁTIS

Ak dokážete spraviť dostatočne kompaktný šestnásťvalec z dvoch osemvalcov a výkon vytiahnuť zo stredu motora von do pozdĺžne uloženej prevodovky, mohli ste ho celý natrepať za sedadlá a získať nielen optimálne rozloženie hmotnosti, ale aj ďalší batožinový priestor. Presne tak: Predný a zadný batožinový priestor Cizety vedel dovedna pojať až 600 litrov nákladu (250 plus 350 litrov). Takže je to vlastne taká Octavia III. generácie po facelifte v superšportovej verzii: Obrovský kufor a štyri svetlomety. Alebo aj nie.

Zdroj: WheelsAge.org

Motor z pekla

Teraz pár slov k motoru. Jednotka Cizety bola splnením Zampolliho sna. Dva osemvalce, ktoré darovalo Lamborghini Uracco, mali dovedna objem šesť litrov, presnejšie 5995 cm3. Boli spojené, ale nie úplne – jednoliaty bol vlastne len blok. Boli tu dva kľukové hriadele, osem vačkových hriadeľov a 64 ventilov, sila sa na zadné kolesá prenášala prostredníctvom päťstupňovej prevodovky od ZF.

Zdroj: WheelsAge.org

Aká sila? Celých 397 kilowattov (540 koní) pri 8000 otáčkach za minútu! Motor bol totiž krátkozdvihový, s pomerom vŕtania a zdvihu 86 x 64,5 a s kompresným pomerom 9,33 a plochými kľukovými hriadeľmi, čo mu umožňovalo na šestnásťvalec komfortné vytáčanie. Šestnásť valcov tiež znamenalo krútiaci moment až 540 newtonmetrov v šiestich tisícoch otáčok.

Zdroj: WheelsAge.org

Medzi prevodovkou a kolesami bol navyše samosvorný diferenciál, medzi motorom a výfukom zasa štyri katalyzátory. Brzdy mali priemer 332 milimetrov, o tri milimetre väčšia bola šírka jeho gigantických zadných kolies.

Aj tomuto autu ustrelilo dekel:

Autá z pekla: Mega Track, najväčší francúzsky prúser po parížskom šaláte

S takýmito predispozíciami vedela Cizeta vystreliť z nuly na stovku za približne 4,5 sekundy (niektoré zdroje uvádzajú aj štyri sekundy). Zrýchľovanie prebiehalo až do 328 kilometrov za hodinu, čo bolo o štyri viac, ako vtedy najrýchlejšie auto sveta, Ferrari F40. Už som zmienil, že toto vozidlo vážilo 1,7 tony?

Zdroj: WheelsAge.org

Predaje z pekla

S komerčným úspechom to nebolo také jednoduché, ako v technickej dominancii. Podľa môjho skromného názoru pritom Cizeta pohorela na jednej-jedinej veci, na ktorej zomrel aj Fiat Multipla: Ak máte štyri svetlomety, dajte ich, pre Boha živého, vedľa seba. Platnosť tohto pravidla sa navyše zdôrazňuje s každým dodatočným centimetrom šírky vozidla.

Zdroj: WheelsAge.org

Ale nie, oni tam skrátka tie štyri svetlomety narafať nad seba museli aj v sériovej verzii auta. Ozaj, tá prišla až v roku 1991, tri roky po predstavení prototypu. A rok potom, ako sa Zampolli s Moroderom rozhádali, v dôsledku čoho hudobník z projektu odišiel, podobne ako jeho meno. To znamená, že jediná Cizeta-Moroder, ktorá môže právom niesť Giorgiovo meno, je práve biely prototyp predstavený v Ženeve v roku 1988. Hádam vás neprekvapí, že ho údajne dodnes vlastní.

Zdroj: WheelsAge.org

Nedostatok estetických mantinelov a strata prominentného mena z názvu automobilky znamenali pre imidž Cizety veľkú ranu. Tá sa odrazila aj v predajoch automobilu: Zampolli tvrdil, že dokáže každý týždeň postaviť jednu V16T, za prvé štyri roky výroby však vzniklo len asi sedem kusov tohto vozidla. Tušíte správne: Než stihla automobilka skrachovať.

Zdroj: WheelsAge.org

Posmrtný život

Cizeta V16T bola príliš zaujímavým strojom na to, aby to po štyroch rokoch zabalila. Uznajte sami – už v základnej výbave mala okrem svojho výkonu aj kožou obšitý interiér so všetkými luxusnými fičurami, ktoré automobilu za 300 000 dolárov prináležalo (áno, bola tu aj klimatizácia). Čiže v duchu prvej vety tohto odseku Zampolli založil novú spoločnosť s názvom Cizeta Automobili USA a výrobu presunul do Ameriky.

Aby vám to bolo jasné: Toto vzniklo v roku 2003. Uf.

V rekreačnej výrobe V16T pokračoval až do roku 1999, za ten čas vznikli dva kusy. Po štvorročnej odmlke – áno, v roku 2003 – vznikol ďalší, zatiaľ posledný kus, špecifický tým, že k svojmu názvu pridáva slovko Spyder a zo svojej karosérie odoberá strechu. Všetky tieto vozidlá boli oficiálne v ponuke ešte v roku 2006, keď cena za kupé predstavovala 649-tisíc dolárov a Spyder bol za 850-tisíc.

Zampolli sa v interiview z roku 2018 vyjadril, že Cizeta V16T je stále teoreticky v ponuke, keby sa našiel záujemca, ktorý by ju vedel dostatočne oceniť. Takže nielen, že toto vozidlo vyzeralo ako z pekla a jazdilo pekelne, okrem toho, že to bol aj komerčný neúspech, je v ponuke doteraz a dá sa vymeniť za peniaze. A neviem ako pre vás, ale pre mňa je to jednoducho ponuka, aká správnemu Autu z pekla prináleží.