Autá z pekla: Lamborghini LM002. Lebo Escobar a Kaddáfí sa nemôžu mýliť

9936

Pozrite sa, všetci sme vedeli, že sa v tejto rubrike niekedy ocitne aj preslávené „Rambo-Lambo“. LM002 je totiž taká kravina, že sa k Autám z pekla hodí presne tak isto, ako šikana k druhému stupňu základnej školy. Nemyslíte? Tak si prečítajte nasleudjúci príbeh o Hummeroch, vytrvalosti, zrade, sklamaní a arabských šejkoch.

Áno, život motoristického fanúšika sa v niektorých aspektoch skutočne podobá na život obyčajného, nepostihnutého človeka. Aj my máme svoje túžby, sny, sklamania a radosti. A aj nám niekedy zapne, že ten svet je predsa o niečo menší, ako sa na prvý pohľad zdalo.

Cheetah naľavo, LM002 napravo. Obe doľava na štyri.

Dve monštrá, jeden tender

Základným faktom, ktorý totiž musíme pobrať pri výklade o Lamborghini LM002 je sktočnosť, že za svoj vznik vďačí úplne rovnakým okolnostiam ako Hummer, o ktorom som písal pred pár týždňami. Realita je totiž taká, že do tendra o HMMWV, čižeHigh Mobility Multipurpose Wheeled Vehicle, alebo Vysoko mobilné viacúčelové kolesové vozidlo, sa prekvapivo zúčastnil aj výrobca talianskych športiakov, legendárne Lamborghini zo Sant‘ Agaty.

„Deti, a takto sa zmení auto, keď premiestnime motor na správnu stranu.“

Ak máte dojem, že táto historka musí byť strašne mimo misu, pretože to absolútne nedáva zmysel, mýlili by ste sa. Mimo misu to totiž je, no na druhej strane to dáva dokonalý zmysel – sú sedemdesiate roky minulého storočia, automobilka sa zmieta v nezávideniahodnej kríze a je to len 14 rokov, čo Lambo vyrobilo prvé cestné vozidlo. Ak totiž náhodou neviete, od roku 1948 do roku 1963, keď sa Ferrucio nasral a postavil auto s lepšou spojkou ako Ferrari, sa v Sant‘ Agate vyrábali len traktory.

LM001 bol prvý reálny prototyp auta, stále však s motorom vzadu.

S ťažkým strojárstvom teda Lamborghini problém skutočne nemalo. Aspoň na papieri. Prvý prototyp, nazvaný Cheetah, totiž uzrel svetlo sveta v roku 1977 a mal niekoľko, povedzme, odvážnych riešení. Jedným z nich je napríklad použitie agregátu Chrysler 360 V8 s objemom sympatických 5,9 litra a výkonom menej sympatických 135 kilowattov (180 koní).

Jeho zámer je z fotky celkom jasný.

Druhým odvážnym riešením je napríklad to, že sa ho rozhodli umiestniť nad zadnú nápravu. Tretím to, že ho spriahli s trojstupňovým automatom. A štvrtým odvážnym – až hlúpym riešením – je napríklad to, že celý Cheetah nemal dvere a karoséria bola vyrobená z laminátu. Pripomínam, malo ísť o armádne vozidlo. Z laminátu. S hmotnosťou 2042 kg. Milé. Úsmevné. Ba až k popukaniu.

Motor vzadu si vyžiadal obrovské nasávacie otvory.

Cheetah bol už na pohľad zlým nápadom a americká armáda ho nikdy ani neotestovala. Do hry navyše vstúpila vývojárska spoločnosť FMC s premisou, že ide technicky o kópiu ich prototypu XR311. To bola vlastne aj pravda, len je fascinujúce, že sa k takému zlému výsledku vôbec prihlásili. Prvé kolo tendra Lamborghini jednoducho nezvládlo a kapitulovalo. A ako už vieme, uspelo AM General s Hummerom a je to tak dobre.

Predná časť nezaprela podobnosť s Lamborghini svojej doby.

Druhý pokus

Lamborghini už cítilo tie prachy z americkej ambasády viac, ako akýkoľvek demonštrant v očiach slovenského nácka. No bohužiaľ, ako sa hovorí, nevydalo. Automobilka sa ocitla v ešte horšej situácii ako pred štartom vývoja Cheetahu, v ktorom utopili masakrálne množstvo peňazí. Následoval predaj značky do iných rúk – konkrétne do náruče francúzskej rodiny agrárnych biznismenov Mimranovcov. Jean-Claude Mimran spolu s bratom Patrickom síce chceli nechať projekt vykvasiť v prepadlisku dejín, no napokon vycítili obchodnú príležitosť na Blízkom východe.

Všetko ostatné však bolo z iného sveta.

Napumpovali teda ešte nejaké množstvo peňazí do vývoja druhého prototypu, ktorý niesol označenie LM001 (Lamborghini Militaria No.1). Motor tentoraz už nebol od Chrysleru, no od AMC, čo znamenalo… Úplne rovnaký výkon ako v prípade predchádzajúcej jednotky. Vlastne sa nezmenilo nič, zostali aj rozvody typu OHV a dokonca aj uloženie nad zadnou nápravou. Ale pribudli mu napríklad dvere, jemne upravený bol nakoniec aj vzhľad auta. Mizerným jazdným vlastnostiam v teréne aj na ceste to však nepomohlo.

LM001 nakoniec vzniklo len v jednom kuse.

Tretí pokus

Osobne si to predstavujem tak, že prišlo ku krátkemu zamysleniu typu „Ragazzi, to auto je pomalé, navyše nám vpredu pláva a vzadu má veľa hmotnosti. Kde robíme chybu?“

LMA002, to však už bola iná káva.

Nemusíte mať zrovna inžiniersky titul, aby vám došlo, že odpoveď sa skrýva v slovách „Je tam slabý motor, navyše na úplne opačnej strane, ako má byť“. Našťastie, inžinieri to už sami začínali tušiť a tak, pod vplyvom nových finančných tokov, urobili svoju prácu konečne poriadne.

So vzhľadom nasraného Peugeotu 104 po jadrovom ožiarení pôsobil prototyp naozaj sebavedomo.

Čo sa týka použitej pohonnej jednotky, tak nejak si odrazu spomenuli, že sú vlastne Lamborghini a v továrni sa im povaľuje napríklad vyhlásený benzínový 12-valec z Countachu. Rozhodli sa teda nepremeškať túto príležitosť a po prvý raz ho umiestnili tam, kde mal vždy byť – dopredu. Silueta vozidla sa odrazu stala vyrovnanejšou, neboli treba ani masívne nasávacie otvory po bokoch (teraz už) hliníkovej karosérie.

Nečudo, že si ho takmer objednala saudská armáda.

A presne tak vzniklo… Hahaha! Ešte nie. Takto vznikol len tretí prototyp, ktorý bol nazvaný LMA002. Bolo to osobné dieťa vtedy len 26-ročného Patricka Mimrana, malo motor vpredu a vedelo odviezť až 11 pasažierov. Hmotnosť vzrástla o 500 kilogramov na približne 2,6 tony, no dvanásťvalcu s 248 kilowattmi (337 konskými silami) to robilo podstatne menší problém, ako nemastným-neslaným americkým vé-osmičkám určeným pre dodávky. Motor mal konečne rozvody DOHC, takže vedel aj ísť do otáčok.

Inak, tie kanistre v zadnej časti vozidla vám stačili naozaj len na pár kilometrov.

Ale predovšetkým, LMA 002 bolo škaredé jak noc. To však nevadilo saudskej armáde, ktorá vďaka bohatým ropným zásobám začala prekvitať. Vznikol kontrakt na 500 – 1000 automobilov, vďaka ktorým Lamborghini nabralo až 30 percent ľudí navyše. Bohužiaľ, hneď ich aj prepustili, pretože z kontraktu čoskoro zišlo. Ono viete, keď niečo vyzerá príliš dobre na to, aby to bola pravda, tak to pravda asi nie je.

To je ono. LM002. Môžete začať tlieskať.

Rambo Lambo

Nevadí. Patrick Mimron sa totiž nevzdal a v roku 1986, celých 9 rokov po začiatku vývoja, skutočne uviedol na trh prvé terénne Lamborghini. Stalo sa tak na autosaléne v Bruseli a okamžite si vyslúžilo prezývku „Rambo – Lambo“. 

Alebo sa začať báť. LM002 vyvoláva rešpekt aj dnes.

Bolo na to hneď niekoľko dôvodov. Prvým dôvodom je napríklad jeho vzhľad. Navrhnutý striktne podľa pravítka a pre veľmi lenivých karosárov, vyzerá LM002 ako stelesnená spánková paralýza. Je to niečo, čo nechcete vidieť oproti vám a už vôbec nie niečo, čo by ste chceli o pol noci vidieť počas búrky stáť pri vašej posteli.

Zdroj: WheelsAge.org

Ďalším dôvodom bol agregát. Použitý motor 5,2 V12 Quattrovalve z Lamborghini Countach bol v podobnom aute nevídaný a nebolo to len preto, lebo nikto predtým nič také nevidel. Mal až 331 kilowattov, ktoré dosiahol v neskutočných 6800 otáčkach za minútu, krútiaci moment 500 newtonmetrov budí podobný rešpekt aj dnes.

autá z pekla AUTOGRÁTIS

LM002 vedelo byť na stovke za 8,5 sekundy a zrýchľovalo až do 211 kilometrov za hodinu. Ešte raz pripomínam, že sa bavíme o vozidle z roku 1986 a hmostnosťou približne 2700 kilogramov.

Ach, sladký pach marazmu osemdesiatych rokov!

To znamená, že táto pojazdná kovadlina potrebovala fajnové pneumatiky. Mimron kvôli tomu objednal v talianskom Pirelli vývoj zbusu nových pneumatík s profilom 325/65 VR17. To znamená, že boli široké 32,5 centimetra s výškou run-flatovej (!) bočnice približne 21 centimetrov. Áno, už len profil pneumatiky je pravdepodobne vyšší, ako svetlá výška vášho strašne terénneho crossoveru. Pneumatiky boli k dispozícii v dvoch verziách – jedna na asfalt, druhá na piesok. Aby sa nepovedalo.

Tu máte ešte z iného uhla.

LM002, Šejkomobil

Tí, ktorí totiž mali k tomuto autu skutočne čo povedať, boli prevažne ľudia, ktorí vyrastali medzi pieskovými dunami a nechutným bohatstvom. Ropní magnáti, arabskí šejkovia a sem-tam nejaký diktátor. Ale nielen tí. Rambo Lambo si našlo celkom fajnovú klientelu aj medzi hviezdičkami tretieho sveta, akými boli napríklad Mike Tyson, Tina Turner, Hunter S. Thompson, Sylvester Stallone a ten, od ktorého všetci brali matroš, dobrák od kosti Pablo Escobar.

Pod kapotou to v novších verziách vyzeralo takto.

Nikto iný si veľmi ani nemohol dovoliť tieto autá prevádzkovať, pretože náklady na ich prevádzku boli astronomicky vysoké. Benzín síce ešte nič moc nestál, no do nádrží LM002 sa ho zmestilo až 290 litrov. Jedno tankovanie sa tak dnes stáva ekvivalentom skutočnej slovenskej minimálnej mzdy. V hrubom.

V starších zasa chápete to mohutné vykrojenie na kapote. Karbece!

A bude horšie. Lamborghini LM002 sa už od začiatku vyznačovalo otrasnou spoľahlivosťou. Poviete si, že bohatí ľudia môžu mať takéto veci úplne na háku. Púšť však nie je to isté, čo husto osídlená Európa, takže keď zostanete stáť s pokazeným Lambom uprostred dún, trocha to naštve. Minimálne. V horšom prípade to vie byť aj otázka života a smrti. Situáciu nevylepšil ani druhý, menej známy, no o to udatnejší motor v ponuke – 7,2-litrová V12 s označením L804, pôvodne určená pre najrýchlejšie pretekárske člny (tzv. kategórie 1).

LM002 to skúšalo aj v rely, ale s kolísajúcimi výsledkami.

Hrozné, strašné, otrasné

Akoby to pre pekelnú povesť LM002 nebolo dosť, napokon sa skutočne dostala do rúk armády. Fakt, vážne. Približne 100 kusov si objednal nikto menší, ako Muammar al-Kaddáfí pre svoju rozrastajúcu sa armádu. A nielen to, jedno jazdil aj Uday Hussein, syn trocha známejšieho otca Saddáma.

Luxusnejšie LM004 bolo už len posledným, nespoľahlivým výkrikom do tmy.

Ak sa jedná konkrétne o jeho kus, s ním si už nezajazdíte. Bol zničený počas „cvičného pokusu“ na americkej základni neďaleko Baqubahu, kde sa zrovna na tomto, a žiadnom inom aute museli skúšať účinky trhaviny na auto. Ts ts ts.

Počas výroby LM002 sa ešte experimentovalo s agregátom od VM Motori (LM003, podobný šrot ako Cheetah) či s luxusnejším, no nespoľahlivým prevedením LM004. V roku 1993 sa však po siedmich rokoch nad LM002 definitívne zamračilo, aby sa odpratalo do večných lovíšť. Vyrobilo sa ho 328 kusov, z toho každý jeden je nezmyselný, drzý, nespoľahlivý a celkovo mimo. A to z neho robí zamestnanca mesiaca v teplárni klubu Áut z pekla.

NEPREHLIADNITE: