Autá z pekla: Peel P50. Alebo to, čo vám ostane z auta, keď odoberiete auto

3432

Tykokos, dobré, že? Tieto Autá z pekla vychádzajú presne na prvý apríl a tak som si povedal, že by to chcelo niečo veľmi špeciálne. Naozaj veľmi. Čo tak jednomiestny exkluzívny automobil, ktorý vyrábala automobilka z ostrova známeho asi najrýchlejšími a najbrutálnejšími pretekmi na svete?

Nerozumiete? Úplne v poriadku, na prvý pohľad tu ani veľmi nie je čomu rozumieť. Dámy a páni, práve sa pozeráte na Peel P50, oficiálne najmenšie vozidlo na svete, ktoré uzrelo svetlo sveta v roku 1962 na celkom nezvyčajnom mieste – na ostrove Man.

Prvé prototypy Peelu mali ešte jedno koleso vpredu a dve vzadu, ako Reliant Robin.

Za všetkým hľadaj druhú svetovú

Ak patríte medzi pravidelnejších čitateľov Áut z pekla, v prvom rade vám nesmierne ďakujem. A v druhom rade pripomínam, že niekedy po druhej svetovej vojne trpela celá Európa presne opačným problémom, ako, dajme tomu, USA. Totiž, niežeby sa tu ľudia nechceli individuálne prepravovať, alebo že by tu neboli mozgy schopné nejaké vozidlo postaviť, len úplne nebolo za čo. Alebo z čoho.

O.K., dobre, oceňujeme tento nápad. Ďalší!

Táto vynútená európska skromnosť sa pretavila do niekoľkých pokútnych produktov, ktorými sme boli kedysi ochotní jazdiť. Spomeňte si napríklad na Trabant alebo československý Velorex (Hmm… Ten sme tu ešte nemali!), ktoré svoju prácu urobili celkom dobre aj napriek tomu, že vo výsledku pripomínali auto z Lega, ktoré postavíte, keď nemáte dostatok dielikov rovnakej farby. Alebo koliesok.

Vidíte? Keby boli Peely všade, to by bolo bezbariérových prístupov…

Tým sa elegantne dostávame napríklad k Reliantu Robin, vozidlu od firmy, ktorá sa zamilovala do laminátu a daňových prázdnin pre vozidlá s nepárnym počtom kolies väčším ako dve, no menším ako štyri. V rámci Anglicka to však nebol jediný výrobca, ktorý kedy koketoval s myšlienkou postaviť niečo, čo by vedelo odviezť človeka síce bez úrovne, ale zároveň za minimálne množstvo peňazí. A keď hovorím “minimálne”, naozaj myslím úplný spodek.

autá z pekla AUTOGRÁTIS

Pojazdný skafander

Toto autíčko síce môže vyzerať nemiestne, v skutočnosti je však jednomiestne a vzniklo na základe štúdie zaoberajúcej sa zľahka sadistickým cieľom: Aké malé môže byť vozidlo, ktoré má previezť jedného človeka a jeho nákupnú tašku?

Produkčný model už dostal dve kolesá dopredu, jedno poháňané bolo vzadu. Tak, ako to má byť.

Jasné, Peel nebol jediný výrobca, ktorý niečo podobné skúšal, nikto to však nedotiahol do takých extrémov ako anglická firmička. Peel má na dĺžku len 1372 milimetrov a na šírku menej ako meter (991 mm), vďaka miniatúrnym kolieskam je však jeho rázvor asi len o desať centimetrov menší, ako celková dĺžka… Auta? Hm. Asi skôr “vozidla”.

Individuálna doprava? Tomu verte. Najindividuálnejšia.

Ak by vás zaujímalo, ako sa do tohto pojazdného skafandra zmestí človek, kľúč k úspechu tkvie v inteligentnom vnútornom usporiadaní (a vynútenej anglickej skromnosti). Konštruktéri na to išli veľmi rozumne – jednému človeku musia stačiť jedny dvere. Keď máme jedny dvere, máme dostatok priestoru na to, aby sme na druhú stranu umiestnili napríklad… motor.

Peel dostal aj otvor, ktorý sa dal zatvoriť. To aby ste nepočuli, ako sa vám na ulici smejú

Teda, motor, ako sa to vezme. Hybnosť tomuto stvoreniu dodával jednovalček od DKW s výkonom 4,2 koňa a objemom jedného poldeci. Fakt, len 49,2 kubických centimetrov! Stvoreniu to však vedelo udeliť celkom slušnú dynamiku: Peel P50 vedel uháňať rýchlosťou až 60 kilometrov za hodinu. A keď sa vám zdá, že takúto rýchlosť môžete dosiahnuť aj na bicykli, tak vám len pripomeniem, že jeho bubnové brzdičky mali asi podobný brzdný účinok, ako váš smutný Kellys v pivnici. Kecám, asi trocha menší.

Jeho motorček mal objem pol deci a výkon 4,2 koňa.

Manuálna spiatočka

Auto však nie je len karoséria, motor a kolesá. Je to napríklad aj prevodovka, čo by síce v akomkoľvek inom stroji nebola položka hodná zamyslenia, tu sa však bavíme o griláške na kolesách. Vďaka priestorovým ťažkostiam sa teda v útrobách Peelu P50 nachádzala trojstupňová (!) manuálna skriňa, ktorá však, aby sa zmestila, musela vypustiť spiatočku.

Keď sa nabudúce niekto vyjadrí o sparťanských interiéroch základných verzií, pošlite mu toto.

To znamená, že ak ste sa v Peele dostali do prekérnej situácie, musteli ste z auta vystúpiť (čo už je osve prekérna situácia), urobiť 0,75 kroku k zadnej časti auta, nahmatať držadlo a vozidlo s hmotnosťou 59 kilogramov jednoducho otočiť rukami. Zdá sa vám to príliš? Nuž, taká bola doba, no na druhej strane sa Peel už v roku 1962 mohol pochváliť spotrebou len 2,8 litra na sto kilometrov (asi sto míľ na galón, keď sa chceme baviť v imperiálnych nezmysloch).

Je to ako garsónka. Malé, ale tá fazuľa na obed bude trápiť iba vás

Aj keď však vozidlo nemalo spiatočku, malo isté prvky výbavy, ktoré by tu jeden pesimista asi ani nečakal. Reč je predovšetkým o prednom stierači alebo smerových svetlách, ale ak by sme sa na vec mali pozerať optikou talianskeho Piaggia, oproti nemu ponúkol Peel napríklad plnohodnotný volant. čo sa týka jazdných vlastností, na tú celú mizériu to vlastne nebolo ani také zlé, keďže každé koleso dostalo (celkom mäkko) naladené vinuté pružiny.

Peel P50 je istým spôsobom sexy. A nehovorte mi, že nie!

Hurá! Nehurá

Tento výplod anglického suchého humoru dokonca dostal aj niečo, čo pripomínalo marketingovú kampaň. V rámci nej sa napríklad tvorcovia rozhodli, že jeho miniatúrne rozmery podčiarknu semi-kaskadérskym kúskom, keď s Peelom nabehli do výťahu Blackpoolskej veže (to je niečo ako Eiffelovka, len v Anglicku a bez cvengu).

Ten dvojtaktný závan je cítiť aj z fotky.

Na tejto veži si potom mikroautíčko struhlo okružnú jazdu po vyhliadkovom balkóne, čo muselo nielen pôsobivo vyzerať, ale aj pôsobivo dvojtaktne smrdieť. Peel sa dočkal publicity dokonca aj po päťdesiatich rokoch od svojho stvorenia – kde inde, ako v anglickej show Top Gear, odkiaľ pravdepodobne tento stroj zbežne poznáte aj vy.

Ja viac nepotrebujem.

Pôvodne som to tu ani nechcel spomínať, ale vždy, keď si spomeniem na to, ako sa gigantický Jeremy Clarkson snaží nasúkať do kabíny s objemom menším ako jeden meter kubický, cítim sa ako absolútne priemerný Európan o kúsoček šťastnejší.

Jediné dvere boli vľavo.

Radosť z toho, že by som sa do Peelu predsa natrepal, mi však vždy skysne v ten moment, keď si spomeniem na počet vyrobených kusov. Označenie P50 by totiž nemuselo udávať len objem motora, ale aj množstvo Peelov, ktoré kedy behali po svete – presné čísla sa zdroj od zdroja líšia, no zvyčajne ide o odhady od 47 po 50 kusov. Za cenu 299 libier, čo vtedy nebolo zasa až tak málo, ľudia o toto mikroauto skrátka nemali záujem. Do dnešného dňa sa ich dochovalo údajne len 26.

Aký zlatý, že sa snaží!

Chcete ho nový? Môže byť!

Možno za to môže fakt, že deformačné zóny Peelu P50 boli vaše nohy. Možno aj to, že nič nekričí do sveta, že ste socka, tak veľmi, ako trojkolka s veľkosťou príručnej batožiny. Tak či onak, Peel za dobu svojho spoločenského odpísania poriadne zdražel!

Dat ass.

V roku 2013 bol vydražený v aukčnej sieni Bruce Weiner RM exemplár z roku 1964 za astronomických 120 000 dolárov. Tam však nekončíme – jeden červený kus sa dokonca predal v roku 2016 za 176-tisíc amerických papierikov. Tak či onak a veľmi prekvapivo, kúpiť si jeden z originálnych kusov nie je jediným spôsobom, ako si môžete P50-ku zaobstarať. Vyrábajú sa totiž aj úplne nové!

Ńuf

V roku 2011 sa začínajúci biznismeni Gary Hillman a Falzal Khan zúčastnili populárnej anglickej show Dragons’ Den, v ktorej rôzni investori prosia o kapitál pre svoje ambiciózne start-upy. Ako už tušíte, ich nápadom nebolo nič iné, ako vyrábať Peely znova, len s modernejšími vnútornosťami (v Anglicku sú tieto trojkolky stále legálne).

Žiadali o 80-tisíc libier, uspeli a ich startup frčí do dnešných dní. Autíčka skladajú ručne, pričom stoja niečo okolo pätnásťtisíc libier v prípade benzínového, respektíve štrnásťtisíc v prípade elektrického auta. Nie je to práve málo, ale to je fuk – aj keď je Peel drahý a jeho deformačné zóny sú vaše nohy, aj tak ho chcete. A to ho jednoznačne robí nefalšovaným imperiálnym členom klubu Áut z pekla!