Poznáte firmu MTM? Ak sa pohybujete okolo rýchlejších presúvadiel koncernu Volkswagen, určite ste o tejto tuningovej dielni už počuli. A ak ste ešte k tomu vyrastali niekedy na prelome deväťdesiatych a nultých rokov, pri slove Bimoto vám práve preskočilo srdce ako rozvodová reťaz na HTP-čku.
Dnes to budeme mať v peklíčku kontextovo trocha jednoduchšie, ako pri starých, špatných autách našich dedov, na ktoré priemerný internetový diskutér nedá dopustiť. Nejdeme sa totiž baviť o ničom starom, špatnom, ani dedkovskom. Ideme sa baviť o Audi TT s dvoma motormi!
Legenda
Hej, prečítali ste správne. Len v hlave človeka z krajiny, ktorá vymyslela Eintopf a trvalú onduláciu, sa dokáže zrodiť niečo podobné dvojmotorovému TT-čku. Najprv sa však poďme v rýchlosti pozrieť na zúbok tomu klasickému, jednomotorovému.
Koncept Audi TT (TT ako Tourist Trophy, či Technology & Tradition) uzrel svetlo sveta v roku 1995 na Frankfurtskom autosalóne a spôsobil vlnu údivu. Z dnešného pohľadu to nie je nič nepochopiteľné: jeho dizajn mal na svedomí hviezdny tím J Maysa a Freemana Thomasa s jemným dotykom Petera Schreyera v rôznych komponentoch interiéru, čo vozidlo jednoducho predurčilo na komerčný úspech.
TT-čko sa stalo fenoménom hneď potom, čo bolo v septembri roka 1998 predstavené. Napríklad aj preto, lebo vodiči nedokázali udržať kontrolu nad vrcholným šesťvalcom s objemom 3,2 litra a usporiadaním VR6 tak veľmi, že s ním búrali. Takmer všetky nehody sa stali pri rýchlostiach prevyšujúcich 180 kilometrov za hodinu, takže si viete veľmi dobre spočítať, akú mediálnu samovraždu to pre Audi znamenalo.
Od značky si to vypýtalo dodatočný zásah výrobcu na karosérii a pod ňou. Od roku 2000 na oblej zadnej časti TT nájdeme malé krídielko, ktoré pomohlo odhovoriť zadnú nápravu od zbytočných hlúpostí. Spolu s týmto krokom auto dostalo tiež ASR a ESP v základe s trocha inak naladeným podvozkom. No a potom ho zvolili ako Gay Car of The Year, čo mu bohužiaľ v roku 2004 tiež veľmi nepomohlo.
Legenda na druhú
Niekde medzi týmto skomprimovaným životopisom modelu sa stalo, že istý Roland Mayer uvidel v TT dvakrát väčší potenciál, než aký v ňom videla automobilka. A práve meno “Mayer” je zhodou okolností posledným písmenkom v skratke vyhlásenej dielne MTM – Motoren Technik Mayer. No a ako to už býva, pán Mayer nebol žiadnym nováčikom vo svojom odbore – v osemdesiatych rokoch to bol práve on, kto sa vo veľkom podieľal na vývoji slávneho päťvalcového motora do pretekárskeho Quattra.
Na konci osmedesiatych rokov však z Audi zdrhol a začal sa venovať úpravám vozidiel skupiny Volkswagen, celkom podobne ako napríklad český Milotec, len na profesionálnej úrovni. Viac ako plastové zbytočnosti na karosérii Mayera zaujímali tie kovovejšie, ktoré by sme našli pod kapotou. Na sklonku deväťdesiatych rokov tak v rámci sebaprezentácie zacítil príležitosť vytvoriť niečo veľkolepé, niečo, čo svet ešte nevidel.
No skrátka, do čoho iného by mal narvať dva motory, ak nie do auta, ktoré spredu vyzerá rovnako ako zozadu? Do karát mu hrali aj ďalšie okolnosti – napríklad prítomnosť motora 1,8 T 20V pod kapotou, ktorý síce žral, no išiel fajnovo a spoľahlivo. Išiel dokonca tak spoľahlivo, že niektoré kusy nemali problém pobrať aj oveľa väčší výkon, rádovo v stovkách koní.
Kvalitné žlté
Výsledný produkt pôsobenia Mayerovho tímu na hliníkovú karosériu TT-čka prišiel v roku 2002, len niekoľko meisacov po zahájení prác na aute. Quattro tu bolo vyriešené trocha inak, ako v bežnej Audine – predný agregát 1,8T poskytoval 500 koní cez šesťstupňovú manuálnu prevodovku na predné kolesá, zadný agregát robil to isté so zadnými.
Jediným výrazným prvkom modelu Bimoto bola jeho ostro žltá farba. Na aute by sme našli možno ešte pár DTM-style klapiek a krídelok, ale to je všetko.
Cieľ bol taký… Trocha na piku. Dosiahnuť rýchlosť 400 kilometrov za hodinu. Pri vozidle, ktorého podvozok vychádza zo štvorkového Golfa, ktorého podovzok zasa vychádzal z trojkového Golfa, je to trocha ambiciózna méta. Nezabudnime na dve Češky, ktoré s rovnakou platformou PQ34 nestihli byť ani “Za 5 minut u Tesca”, i keď to je trocha iná story. Ak si ešte pamätáte na začiatok tohto textu, viete si urobiť obraz o stabilite vozidla vo vysokých rýchlostiach aj sami.
Populista
Bimoto bolo na chvíľu úplne všade, kam sa len vedelo so svojou žltou karosériou natlačiť. V tej dobe ešte nebolo dobrým zvykom, že dielo akéhokoľvek úpravcu rozmúti vody superšportov, ako je to napríklad pri Brabuse Rocket a spol. v dnešných časoch.
Nie, nie. Bimoto bola skutočná mediálna pecka a objavilo sa napríklad aj v prvej sérii nového Top Gearu (tam, kde ešte chýbal James May). Na výsledný pokus prekonať rýchlosť 400 kilometrov za hodinu sme si však museli počkať až do roku 2003, keď Bimoto podstúpilo niekoľko úprav exteriéru a techniky. Napríklad jej tuningový punc zvýraznila singleframe maska chladiča (nešťastne) prebratá z novších Audi a stabilizačná plutva s nasávacím otvorom.
Miesto pokusu bolo pre nemecké značky celkom tradičné – obrovský ovál Nardo v Taliansku, skrátka lebo spojenci. A lebo nikde inde nenájdete 12,9-kilometrový ovál, na ktorom dosiahli experimentálne vozidlá od Mercedesu rýchlosť 400 km/h už v roku 1979. Ovál bol ideálnym miestom, kde mohol magazín Auto Motor und Sport otestovať maximálnu rýchlosť tohto auta, o ktorom aj MTM tvrdilo, že je výrazne nedotáčavé.
374 kilometrov za hodinu na základoch, ktoré dali život aj prvej Octavii znie celkom adrenalínovo. O priblíženie sa hranici štyroch stoviek sa však pokúsili ešte v roku 2007 a úspešnejšie: Testovací jazdec Florian Gruber vyžmýkal z TT až 393 kilometrov za hodinu na testovacej trati v Papenburgu. Ale 400 to nebolo.
Prepadlisko dejín
Možno aj preto sme odvtedy o Audi TT Bimoto veľa nepočuli. Možno aj preto, lebo nová generácia Audi TT prišla ešte o rok skôr pred rekordom, čo vrhalo na MTM trocha zastarané svetlo. A možno skrátka preto, lebo auto tým splnilo svoju misiu, ktorou bolo ísť veľmi rýchlo, veľmi rovno. Bodka.
Je však fajn vedieť, že TT Bimoto je stále medzi nami. Doteraz žije v krikľavých farbách na parkovisku svojho stvoriteľa, pri showroome spoločnosti MTM v nemeckom Wettstettene. A ako vravia legendy, stojí tam dodnes. A každý sa ho bojí, pretože je to jednoznačne Auto z pekla.
