Jackie Stewart bol známy pod prezývkou Lietajúci Škót. V rokoch 1965 až 1973 bol hviezdou pretekov automobilov Formuly 1 za Škótsko. Vyhral tri tituly majstra sveta. Tiež sa pretekal v sérii seriálu Can-Am.
Jackie Stewart bol v roku 2009 menovaný ako piaty najlepší pretekár automobilov F1 z päťdesiatich najlepších pilotov všetkých čias. Patrí medzi najslávnejšie postavy automobilového športu.
V USA ho zbožňovali za jeho perfektné televízne komentáre pretekov Grand Prix a pretekov Indianapolis 500, Daytona 500 či GP Monaka v období rokov 1971 až 1986. Komentoval tiež zimné a letné olympijské hry v roku 1976 a bol hovorcom automobilky Ford, výrobcu hodinky Rolex a sektu Moët.
Jasný pôvod vášne
Rodina Stewartovcov vlastnila predaj automobilov Austin a neskôr Jaguar. Jeho otec amatérsky štartoval na motocyklových pretekoch a jeho brat Jimmy na automobiloch. Po skončení základnej školy v dvanástich rokoch prešiel na strednú školu zvanú akadémia. Lenže v škole nepodával dobré výsledky, pretože v dôsledku dyslexie ju nebol schopný ukončiť. Opustil ju vo veku 12 rokov.
Lenže ľudia trpiaci touto chorobou majú zvyčajne schopnosti prejaviť sa s mimoriadnymi výsledkami v nejakej inej oblasti. Napríklad v hudbe, či vo výtvarnom umení. Keď mal Jackie 13 rokov, začal pracovať v otcovom podniku. A v tom istom čase sa stal členom streleckého klubu (asfaltové holuby) a hneď začal dosahovať dobré výsledky.
Šťastná náhoda
Stal sa členom reprezentačného tímu Škótska a pretekal sa na majstrovstvách Veľkej Británie a v Európe. Stal sa britským, welšským a škótskym majstrom v streľbe a v roku 1960 sa zúčastnil letných olympijských hier ako člen streleckého družstva Veľkej Británie. Barry Filer, zákazník otcovej firmy mu ponúkol testovať svoje pretekové automobily na okruhu Oulton Park.
A v roku 1961 s jeho autom Marcos vyhral štvoro pretekov. Jackie zistil, že má mimoriadne vlohy pre rýchlu, no bezpečnú jazdu automobilmi a v roku 1962 si vyskúšal Jaguara E-type a s ním dobre popreháňal výborného Roya Salvadoriho. S rovnakým Jaguarom vyhral niekoľko ďalších pretekov aj mimo Škótska a s Cooperom T 49 vyhral preteky v Goodwoode.
Medzi veľkými chlapcami
O rok neskôr vyhral 14 pretekov, jedno druhé a dve tretie miesta a iba šesťkrát preteky nedokončil. To sa už potvrdilo, že pre Veľkú Britániu vyrastá automobilový pretekár so skvelou budúcnosťou. V roku 1964 ho pozval Ken Tyrrell do tímu Formuly Junior, no vyskúšal ho v monoposte Formuly 3 v čase, keď tam skúšal automobil Bruce McLaren.
Zrazu dosahoval lepšie časy na kolo okruhu než Bruce a Tyrrell mu okamžite ponúkol miesto v tíme Formuly 3. A už na prvých pretekoch za dažďa na okruhu Snetterton zvíťazil s predstihom 22 sekúnd. Ken Tyrrell pochopil, že získal mimoriadne talentovaného pretekára a v priebehu niekoľkých týždňov mu ponúkol kokpit svojho monopostu Cooper Formuly 1. Jackie ju odmietol.
Vyskúšal si však Ferrari v Le Mans a tiež Lotus 33-Climax F1 a nadchol jazdou Colina Chapmana a Jimma Clarka. Napriek výborným výsledkom Jackie znovu odmietol pretekať sa medzi monopostmi F1, ale od Chapmana prijal ponuku na preteky monopostov F2. Debut mal na jazdecky ťažkom okruhu Clermomd-Ferrand, kde skončil s Lotusom 32-Cosworth druhý!
Pre rok 1965 podpísal zmluvu s tímom BRM za 4 000 libier, v ktorom jazdil slávny Graham Hill. Svoj debut na GP F1 absolvoval v Južnej Afrike, kde skončil šiesty. Prvé víťazstvo dosiahol na Monze, kde o prvú pozíciu zvádzal urputný súboj s tímovým kolegom Grahamom Hillom. Sezónu MS skončil celkovým tretím miestom.
Nie len Formula 1
V roku 1966 takmer vyhral preteky Indianapolis 500, no pre poruchu musel z prvého miesta odstúpiť. V roku 1966 mal sezónu úplne v rukách a bojoval s G. Hillom a J. Carkom. V prvom kole na GP Belgicka v Spa-Francorchamps sa spustil dážď, veľa pilotov havarovalo a Jackie sa s BRM prevrátil. Jeho kombinéza nasiakla vytekajúcim benzínom a vozidlo začalo horieť. Traťoví maršali nemali potrebné vybavenie a nepomohli mu.
Zastavil sa však Graham Hill a Bob Bondurant a vytiahli ho z kokpitu. Od tých čias sa zmenili pravidlá a všetky monoposty museli mať vypínač elektrického napätia a vyberací volant. Doprava do nemocnice trvala veľmi dlho a odvtedy si Jackie vozil na preteky vlastného lekára. Do konca sezóny vyhral veľa pretekov.
V sezóne 1967 väčšinu pretekov vyhrával Jim Clark a Jackie zvyčajne končil na druhom mieste. Takže pre sezónu 1967 sa rozhodol pre Kena Tyrrella, ktorý mal monoposty Matra MS 10 Cosworth. A vyhral GP Zandvorth, Nurburgring, Watkins Glen, vynechal Jaramu, Monako a Mexiko. Titul vyhral Graham Hill.
Veľká kariéra nízkeho muža
V sezóne 1969 zotrval u Tyrrella a v pretekoch GP suverénne dominoval, vyhral 6 GP a stal sa majstrom sveta. V priebehu roka 1970 Stewart štartoval nielen v pretekoch F1, ale aj F2 a veľakrát štartoval aj v pretekoch športových automobilov na vytrvalostných pretekoch. Dokonca v dvojici so Stevem McQueenom na Porsche v LeMans. V roku 1971 zostal v tíme Tyrrell s monopostmi 003-Cosworth, s ktorými vyhral v Španielsku, Monaku, vo Francúzsku v Anglicku, Nemecku a v Kanade. Cez voľné víkendy štartoval na pretekoch F2, či v pretekoch športových automobilov.
Počas kariéry absolvoval 100 GP F1, z nich vyhral 27, 17-krát dosiahol Pole Position a vyhral tri tituly majstra sveta (1969, 1971, 1973).
V roku 1973 dostal cenu Športovec roka 1973, v roku 1990 ho zapísali do siene slávy pre medzinárodný automobilový šport, dostal titul honorárny doktor Cranfieldskej Univerzity a rovnaký titul z Heriot-Watt University in Edinburgh, v roku 2001 ho kráľovná Alžbeta 2 povýšila do šľachtického stavu, v roku 2008 dostal honorárny titul Doktor vied (D. Sc.) z Univerzity St. Andrews.
