TEST: Opel Insignia Country Tourer – Hor sa do lesa!

Všetko to v Európe začalo Audi allroad v roku 2000, resp. Volvo V70 XC o rok skôr. V roku 1999 síce Mercedes predstavil svoju triedu ML a BMW prišlo na trh s modelom X5, ale SUV ešte neboli tak rozšírené. Boli iba poctivé off-roady. Existoval však dopyt trhu po komfortnom osobnom aute so schopnosťami terénneho vozidla a výrobcovia naňho reagovali posvojom. Okrem prvých SUV by sa aj spomínané Audi a Volvo teoreticky dali označiť za také „prvé lastovičky“ v tomto smere. Možno by sa dalo povedať, že aj tieto autá sú jedny z prvých SUV, aj keď to boli vlastne iba „terénne kombíky“. Môj skromný názor je taký, že tam to malo aj ostať.

Poďme si vysvetliť, čo je to vlastne SUV. Skratka vznikla z označenia Sports Utility Vehicle (športovo-úžitkové vozidlo). Ale prečo? Jediným vysvetlením tej „športovosti“ je porovnanie s klasickými off-roadmi. Áno, SUV jazdí na ceste lepšie ako off-road s rebrinovým rámom, ale to je tak všetko. Slovíčko „úžitkové“ je tam zrejme preto, že do SUV sa toho veľa zmestí. Karoséria má totiž tvar kombi, len je na vyššom podvozku. To je celé. „SUV-čka“ sú v podstate terénne „kombíky“, len sú vyššie, ťažšie, majú väčšiu spotrebu paliva a horšiu ovládateľnosť. Nestačilo by sa teda vrátiť k pôvodnému konceptu? Napríklad taký Opel Insignia ST je elegantné kombi, ktoré toho odvezie naozaj veľa. V tomto zmysle by sa dal teda označiť za „úžitkové“ auto. A čo športovosť? Jazdí oveľa lepšie ako napríklad Opel Antara. Je teda ešte športovejšie ako SUV. Chýba mu už iba prejazdnosť terénom. No a tento jediný detail prichádza vyriešiť verzia Country Tourer, ktorá má o 20 mm vyššiu svetlú výšku, zvýšenú ochranu karosérie a pohon 4×4.

Zvonku je jednoduché Insigniu Country Tourer odlíšiť od bežnej Insignie ST, ale vo vnútri je to prakticky to isté. Po modernizácii však nájdete na palube Oplu Insignia vyspelé technológie, ktoré väčšinou používajú iba prémioví výrobcovia. Napríklad také čítanie značiek mala Insignia už hneď pri uvedení na trh, ale ponovom vie tento systém čítať aj doplnkové značky. Zavedením „touchpadu“ na stredovom tuneli sa výrazne zlepšia ergonómia. Touchpad funguje výborne a stredová konzola je vďaka menšiemu počtu tlačidiel prehľadnejšia. Napriek tomu by sa stále dali nájsť nejaké tie prehrešky voči ergonómii. Napríklad navigáciu si nastavíte iba ak máte minimálne dve vysoké školy.

Veľká pochvala patrí bezkľúčovému vstupu a štartovaniu. Opel je po Renaulte zatiaľ asi iba druhý výrobca, ktorý pochopil benefit tohto systému. Ľudia nechcú štartovať tlačidlom preto, že by ich to nejako vzrušovalo, ale nechcú sa zdržiavať manipuláciou s kľúčom. Od Insignie teda stačí odísť, zamkne sa sama. Pochváliť musím aj kvalitný audiosystém značky Bose. Naopak, systém automatického brzdenia, ktorý sa aktivuje pri detekcii krízovej situácie, aby zmiernil, prípadne eliminoval následky nehody, sa Oplu až tak nevydaril. Už som si zvykol, že autá vybavené týmito systémami sú veľmi ustráchané a každú chvíľu nariekajú či vyblikávajú na vodiča červenými svetielkami, pretože si myslia, že v nasledujúcej sekunde už určite dôjde k fatálnej nehode. Uznávam, môže vás to zachrániť pred nehodou, ale v 90 % prípadov vás to iba vystraší v krízovej situácii, čo určite vaše psychike vo vypätej dopravnej situácii nepomôže. Insignia vám však do toho ešte dupne na brzdy. V bratislavskej dopravnej špičke som sa preraďoval z pruhu do pruhu. Kto jazdí v Bratislave, vie, že občas to tu býva naozaj drsné a často sa jazdí s presnosťou na centimetre. Autá v pravom pruhu ostali stáť, a keď som sa chcel zaradiť do ľavého tak, aby som prichádzajúceho vodiča za mnou v ľavom pruhu neobmedzil, musel som ešte trochu pridať – rovno smerom na autá stojace v pravom pruhu, aby som to potom strhol doľava. Už som zatočil volantom, predo mnou už nebolo nič a keď som bol šikmo niekde medzi ľavým a pravým pruhom, Insignia dupla na brzdy. No skoro som sa po….Ešte že sa to brzdenie dá vypnúť…

Testované auto malo pod kapotou veľmi vydarený dvakrát prepĺňaný turbodiesel 2.0 CDTI BiTurbo. Tento naftový štvorvalec je síce trochu hlučnejší, ale produkuje veľmi slušných 143 kW (195 k). Krútiaci moment 400 Nm je prostredníctvom medzinápravovej spojky Haldexrozdeľovaný medzi všetky štyri kolesá. Jediným slabším článkom pohonného ústrojenstva je automatická prevodovka, ktorá sa s týmto motorom bohužiaľ dodáva štandardne. Agregát prepĺňaný dvomi turbami má naozaj sily na rozdávanie, ale jej dosť veľká časť sa stráca v hydrodynamickom meniči krútiaceho momentu prevodovky. Aj kvôli tomu je spotreba trochu vyššia – v meste sme jazdili za 9 litrov. Netreba však zabúdať na to, že máloktorý naftový dvojliter má 195 koní, takže by sa dalo povedať, že spotreba je primeraná výkonu. Mimo mesta nám palubný počítač odmeral priemer 6,3 litra nafty na 100 km, pričom ani pri jazde na diaľnici nie je spotreba paliva výrazne vyššia. Pohybuje sa okolo 6,5 l/100 km, keďže motor točí pri rýchlosti 130 km/h iba 2 150 ot./min. Prevodovka je teda veľmi dobre odstupňovaná, len škoda toho preklzu a trochu pomalších reakcií.

Ak by som potreboval auto, ktoré by muselo zvládnuť občasné výlety mimo asfaltovej cesty, určite by som si vybral niečo podobné, ako napríklad aj túto Insigniu Country Tourer. Tieto autá sú mi proste viac sympatickejšie ako SUV a lepšie sa mi s nimi jazdí. V duchu hesla „Menej je viac“ by som teda úspornejší a obratnejší terénny „kombík“ uprednostnil pred klasickým SUV a nepotreboval by som ani adaptívny tempomat s automatickým brzdením ani automatickú prevodovku. Šoférovať zatiaľ viem, takže automatická by mi stačila iba klimatizácia.

Základná cena modelu – Opel Insignia ST 1.8: 21 890 €
Základná cena testovanej verzie – Opel Insignia Country Tourer 2.0 CDTI BiTurbo 4×4: 36 040 €
Záruka: 6 rokov alebo 100 000 km

Registračná daň: 787 €