Nie je určené na cestu do práce ani na dovolenku do Chorvátska. Vzniklo s jediným cieľom – dostať svojho majiteľa čo najrýchlejšie a najintenzívnejšie na pretekársky okruh. A tam ho poriadne preveriť.
Ferrari opäť vypustilo technikov z reťaze. Výsledkom je 296 GT Modificata, extrémny dvojmiestny špeciál určený výhradne na okruhy. Talianska novinka nadväzuje na 488 GT Modificata z roku 2020 a využíva skúsenosti z pretekárskeho 296 GT3 Evo. Lenže tentoraz sa na inžinierov nevzťahujú pravidlá motorsportu. A to je, ako sa ukazuje, celkom nebezpečná kombinácia.
Taliansky temperament
Srdcom auta je 3,0-litrový vidlicový šesťvalec, ktorý produkuje až 537 kW (730 k) pri 7500 ot./min. a maximálny krútiaci moment 800 Nm pri 5000 ot./min. Motor má suchú kľukovú skriňu, dvojicu turbodúchadiel a množstvo úprav oproti agregátu z 296 GT3 Evo. Výsledkom je pôsobivý výkon 244 koní na liter.
A teraz zaujímavá matematika. Ferrari uvádza, že 296 GT Modificata dokáže okruh vo Fiorane zvládnuť približne o tri sekundy rýchlejšie než 296 GT3 Evo. Áno, pretekárske auto. To, ktoré je zviazané pravidlami Balance of Performance. Modificata nie. Výkon putuje cez šesťstupňovú sekvenčnú prevodovku s karbónovou spojkou. Ferrari upravilo prevodové pomery tak, aby motor využil svoje nové výkonové pásmo čo najefektívnejšie. A keďže 730 koní je už celkom slušná dávka talianskeho temperamentu, dostalo auto aj prepracované chladenie bŕzd a nové predné oceľové kotúče s lepšou ventiláciou.
Môže všetko
Veľká pozornosť sa venovala aerodynamike. Nová predná kapota lepšie odvádza horúci vzduch od chladičov, zatiaľ čo špecifický Slotted Splitter pomáha vytvárať prítlak. Vzadu je úplne nové krídlo s centrálnym nosníkom a koncovými platňami inšpirovanými vytrvalostným prototypom 499P. A potom je tu jedna príjemná zvláštnosť. Napriek tomu, že ide o okruhový špeciál, má dve sedadlá. Spolujazdec teda nemusí sledovať jazdu cez video. K dispozícii je dokonca interkom a vlastná opierka nôh pre spolujazdca.
Majiteľ zároveň dostane množstvo techniky, za ktorú by pri bežnom aute pravdepodobne platil ako za ďalšie Ferrari. Nechýba profesionálna telemetria, senzory teploty bŕzd, meranie tlaku a teploty pneumatík, kamera či pokročilé zaznamenávanie jazdy. Cieľ je jasný – nielen jazdiť rýchlo, ale postupne sa naučiť jazdiť ešte rýchlejšie. Nie je to auto na cestu. Nie je to pretekárske auto zviazané pravidlami. Je to niečo medzi tým – Ferrari, ktorému niekto povedal, že môže všetko. A ono to zobralo doslova.
