Kto by nepoznal Formulu 1 či rely? Motoršport je dnes veľmi rozšíreným druhom aktivity aj zábavy. Nielen, že prerástol svoje pôvodné formáty a stále plodí nové atraktívne kategórie, motoršport má dnes už takmer storočie a pol trvajúcu históriu, z ktorej jasne vyčnieva legendárne talianske Targa Florio, dedko všetkých pretekov.
Targa Florio sa dnes už oficiálne nejazdí, ale dôvod k tomu snáď ani nemôže byť priťažlivejší: Pre modernú dobu boli preteky skrátka príliš nebezpečné. Už od svojho založenia v roku 1906 talianskym obchodníkom Vincenzom Floriom totiž boli preteky typické tým… Že vlastne nepripomínali typické, organizované preteky.
Jedno kolo malo aj 1000 kilometrov
Prvý raz sa štartovalo v roku 1906 a išli sa “len” tri kolá. S dĺžkou jedného okruhu cez 148 kilometrov ani nebolo treba viac na to, aby boli schopnosti strojov, jazdcov a jazdkýň (!) dostatočne preverené. Na prvom štarte sa objavilo desať jazdcov, pričom najrýchlejším sa stal Alessandro Cagno s konečným časom jazdy 9 hodín a priemernou rýchlosťou jazdy 50 kilometrov za hodinu.
Už o pár rokov neskôr bola trať upravená, v niektorých rokoch pretekov dosiahla dokonca viac ako tisíc kilometrov. Z rôznych príčin sa ale jej dĺžka neprestajne menila, pričom počas doby svojej najväčšej slávy – v dvadsiatych a tridsiatych rokoch – existovala najmä v dvoch variantoch: 146-kilometrovom, nazývanom “Grande” a 72-kilometrovom, “Piccolo” variante.
V každom z nich ale automobily a jazdcov preverovala nielen dĺžka, ale aj ťažké podmienky. Zatiaľ, čo sa dnešné vytrvalostné preteky jazdia na takmer sterilných okruhoch, Targa Florio bolo pestrou zmesou prevýšenia, rôznych povrchov, serpentín, ale aj roviniek. Skrátka akýkoľvek druh cesty, akú by ste našli na ostrove plnom skál, pláží, polí, no najmä citrusových sadov.
“Naša” Eliška, ktorú si obľúbil sám Ettore Bugatti
Targa Florio bolo tiež pravdepodobne prvým podujatím v motoršporte, ktoré vyhrala žena. Stalo sa tak v roku 1928, no aj keď vyhrala “len” kategóriu netovárnych jazdcov, samotný Vincenzo Florio ju nazval “morálnym víťazom pretekov”. Eliška totiž so svojím Bugatti 35B viedla väčšinu času pretekov a nikto sa tomu nečudoval, pretože už vtedy vedela vyraziť dych svojim konkurentom.
Ako? Precíznou jazdou, no najmä prípravou pred pretekmi. Tam, kde boli jej mužskí konkurenti často poverčiví a najviac im záležalo na tom, či im v noci cez cestu neprebehla čierna mačka, Eliška poctivo prechádzala celý okruh a kriedou si značila rôzne stromy a orientačné miesta na trati, čo zúročila v deň pretekov. V polovici posledného kola však dostala defekt a dve minúty, strávené výmenou kolesa, stačili na jej odsunutie na piate miesto celkovo.
Eliška osobne zapôsobila aj na samotného Bugattiho, ktorý jej po ukončení kariéry venoval vlastné auto.
Ochutnajte príbeh Targa Florio aj dnes
Preteky Targa Florio sa síce nejazdia od roku 1977, slovenskí fanúšikovia motošportu si ale teraz môžu pripomenúť atmosféru pretekov aspoň s limonádou Targa Florio v ruke, ktorú svetu prináša, ako exkluzívnu novinku, spoločnosť Kofola. A nie je to len o tučných reklamných slovách!
Na fotografovanie pretekára na etiketu použila 160 rokov starú fotografickú techniku, pri ktorej sa obraz vyvoláva na plechové dosky. Citrusy do limonád pochádzajú z autentickej rodinnej firmy, ktorá ich už niekoľko generácií pestuje tiež na Sicílii a jej sady si pamätajú aj najslávnejšie časy pretekov.
„Všetko sa pri jej tvorbe dokonale poprepájalo. Najskôr sme hľadali, kde rastú najlepšie citrusy na svete. Keď sme sa pre ne vybrali na Sicíliu, objavili sme legendárne preteky Targa Florio, a v nich aj slávnu československú stopu. A zrazu to bolo jasné – naše nové limonády budú pripomínať práve túto slávnu históriu,“ približuje zrod citrusovej limonády Jana Klimková.
