V čase, kedy sa čoraz viac hovorí o alternatívnych pohonoch, sa elektromobily stávajú pomaly obyčajnými. Naopak, autá na vodík zatiaľ znejú ako hudba budúcnosti. Pre Hondu však nie. Na jednej sme sa povozili.
Keby som tak mal vešteckú guľu, vedel by som vám prezradiť, na čom budeme v budúcnosti jazdiť. Bohužiaľ, nič také nemám, takže môžem iba tipovať a predpovedať. Hybridy sú podľa mňa iba dočasným riešením. Sme svedkami stále väčšej elektrifikácie automobilov, takže by sa dalo predpokladať, že elektromobily sú budúcnosť. No odborníci v danej oblasti a elektrotechnici iba neveriacky krútia hlavou. Do úst sa im natíska otázka: „Kde a ako sa to bude všetko nabíjať?“. Momentálne nie je naša elektrická sieť stavaná na hromadné využívanie elektromobilov, aj keď elektrina navyše by sa teoreticky vyrobiť dala. Otázne však je, akým spôsobom. Pokiaľ by elektrina do elektromobilu vznikla spaľovaním uhlia, tak by sme len ťažko mohli hovoriť o bezemisnej prevádzke auta. Na Slovensku však týmto spôsobom vzniká ani nie 20% vyrobenej elektriny, takže v tomto smere sme na tom celkom dobre, aj keď z globálneho hľadiska to už nie ej až také ružové. Stále mi však nie je jasné, ako by si elektromobily nabíjali ľudia, ktorí bývajú v bytovkách. Je pravda, že človek nemusí nabíjať len v noci. Môže sa zastaviť aj na jednej z nabíjacích staníc, ale problémom nabíjania je stále dlhý čas.
Zázračné palivové články
Palivový článok je niečo, čo vyvinuli inžinieri NASA v rámci programu Apollo. Chemickou reakciou vodíka a kyslíka v nich vzniká elektrina, ktorou sa napájali všetky palubné systémy na vesmírnych raketách. Dnes palivové články poháňajú autá. Teda Hondu Clarity Fuel Cell a ešte Mercedes GLC F-CELL. Každopádne, Honda s touto technológiou neprišla dnes ani včera. Prvá vodíková Honda vznikla už v roku 1998 a vychádzala zo sedemmiestneho modelu Shuttle. Po úprave na vodíkový pohon sa z testovacieho prototypu stalo 1,5-miestne auto. Pohonné ústrojenstvo totiž vyplnilo celý interiér a na sedadle spolujazdca bol notebook, ktorý to všetko ovládal a kontroloval. V priebehu rokov sa všetky komponenty zmenšovali až do roku 2017, kedy Honda prišla s prvým päťmiestnym vodíkovým autom. Na rozdiel od predošlej generácie sa konštruktérom prvýkrát podarilo pod kapotu vtesnať celé pohonné ústrojenstvo. Teda okrem batérie a nádrží na vodík. Zmenšiť však palivové články natoľko, aby sa zmestili pod kapotu, bolo najväčšou výzvou pri druhej generácii modelu Clarity. Napokon sa to podarilo, ale jednoduché to nebolo.
Konštrukčná výzva
Aby sa palivové články pod kapotu naozaj zmestili, museli konštruktéri umiestniť elektromotor horizontálne. Palivové články z minulej generácie modelu Clarity sa však pod ňu nezmestili ani tak. Inžinieri preto museli prísť na to, ako ich zmenšiť, no pritom ponechať výkon aspoň 100 kW. Vyvinuli preto úplne novú sústavu palivových článkov, ktorých je dokopy 358 a sú o 20 % tenšie ako v predchodcovi. Užšie priechody pre prúd plynov v separátoroch spôsobujú, že množstvo prebytočnej kondenzačnej vody v kyslíkovom kanáliku je menšie, čím sa zlepšuje prietok vzduchu k membráne. Zvýšenie hustoty výkonu článkov znamenalo, že na dosiahnutie požadovaného výstupného výkonu ich mohlo byť menej. Nakoniec sa konštruktérom podarilo dostať na 103 kW (140 k), pričom na jednu nádrž vodíka prejde Clarity 650 km. Celé pohonné ústrojenstvo je pritom porovnateľných rozmerov, ako má 3,5-litrový vidlicový šesťvalec od Hondy. Čo z toho vyplýva? Že v budúcnosti by sme mohli očakávať vodíkové verzie všetkých modelov, do ktorých sa zmestí šesťvalec.
Prvé dojmy
Kto už jazdil na nejakom elektromobile, tak zhruba vie, čo môže očakávať. Vo svojej podstate je ClarityFuelCellniečo podobné ako elektromobil. Teda až na to, že elektrinu si vyrába sám na palube. Reakcie na plyn sú však vďaka elektromotoru okamžité a výkon 140 koní stačí aj na takúto limuzínu strednej triedy. K tradičnému svišťaniu elektromotora sa však v tomto prípade pripája sykot turbodúchadiel. Ja viem, znie to divne, keďže Clarity nemá žiadne výfukové plyny. Turbokompresor však potrebuje na vháňanie vzduchu do palivových článkov. Ide o elektrický turbokompresor s dvomi turbodúchadlami, ktorý dokáže v porovnaní s predchodcom vygenerovať až o 70 % väčší tlak. V konečnom dôsledku tak Clarity Fuel Cell neznie ako obyčajná električka, ale ako elektrická stíhačka. Teda keby niečo podobné existovalo, tak takto by to určite znelo. Jazdiť s týmto autom bol obrovský zážitok. Nielen akustický, ale aj tým, že toto „auto budúcnosti“ je po užívateľskej stránke úplne normálne a mohlo by byť bez problémov v predaji (dostupné je iba v niektorých štátoch, aj to iba v rámci „výskumu“ a na operatívny leasing). Škoda len, že tankovať by ste museli chodiť do Rakúska. No a keď už sme pri tankovaní, do nádrží (áno, sú dve) sa zmestí 5 kg vodíka, pričom na OMV v rakúskom Wiener Neudorfe stál vodík 10 €/kg. Lacné jazdenie to teda nebude. Dnes je to porovnateľné s naftovými autami, ale keby bolo čerpacích staníc viac, možno by ceny klesli. Rozvoju siete čerpacích staníc však neustále padajú nejaké polená pod nohy, ale pomaly a isto sa buduje. Auto samozrejme absolvovalo aj nárazové testy a má viacero snímačov na únik vodíka. Honda má skrátka všetko do detailu premyslené. Na prvý pohľad sa môže javiť ako„malý krok pre jednu japonskú automobilku“, ale v skutočnosti je Clarity Fuel Cell obrovským krokom pre automobilizmus.
