Legendárna „Embéčka” mala aj kombi. Neuveríte, ako v nej bol uložený motor!

15805

Legendárna „Embéčka” Škoda 1000 MB s motorom umiestneným pri poháňaných zadných kolesách patrila v polovici 60. rokov k najmodernejším vozidlám litrovej triedy na svete. Okrem základného štvordverového sedanu sa posudzovala tiež výroba variantu kupé, roadster – a kombinovaná karoséria. Jediné vyrobené kombi Škoda typ 990 „Hajaja” (1963) zdobí expozíciu mladoboleslavského Škoda Múzea.

Najrozšírenejším kombíkom Škody sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia stala legendárna Octavia Combi. Prvý prototyp vznikol v septembri 1959, o rok neskôr vzbudil tento ideálny rodinný automobil pri svojej brnianskej premiére veľkú pozornosť zákazníkov a v období 1961 – 1971 opustilo závod v Kvasinách celkom 54 086 kusov.

Zdroj: wheelsage.org

Bestseller

Tešili sa veľkej obľube aj v zahraničí, napríklad v roku 1966 bolo exportovaných rekordných 72 % vyrobených kombi. Ako už toľkokrát v 125-ročnej histórii firmy, aj na tieto úspechy sa podarilo výborne nadviazať: modelový rad Octavia sa v novodobej podobe vrátila v roku 1996, len o rok neskôr pribudla karosárska verzia Octavia Combi.

Zdroj: wheelsage.org

Od jari 1959 Mladoboleslavčania pripravovali jednu z najzásadnejších technologických transformácií v histórii podniku, model Škoda 1000 MB. Predovšetkým išlo o prechod od konštrukcie automobilov so samostatným podvozkom (a rámom) k progresívnej samonosnej karosérii a ďalej o opustenie klasickej koncepcie s motorom vpredu a pohonom zadných kolies v prospech sústredenia kompletného hnacieho reťazca v zadnej časti vozidla.

Zdroj: wheelsage.org

To bolo na začiatku 60. rokov vo svete módne riešenie. Súčasne prebiehala výstavba nových výrobných prevádzok mladoboleslavskej automobilky, z ktorej modernej linky svetovej úrovne zišiel prvý sedan Š 1000 MB v apríli 1964. S prispením závodov Kvasiny a Vrchlabí sa podarilo zvýšiť celkovú produkciu značky Škoda počas desiatich rokov (1963 – 1973) takmer štvornásobne, zo 42 550 na 162 208 kusov ročne!

Zdroj: wheelsage.org

Cestu k sériovému modelu Škoda 1000 MB vytýčil projekt Š 990 NOV (nový osobný automobil). Jeho vývoj odštartovala v Mladej Boleslavi, v roku 1959 do októbra 1961, päťdesiatkusová séria prototypov. Okrem rôznych prevedení štvordverovej uzatvorenej karosérie sedan sa pracovalo aj na alternatívnych dvojdverových verziách bez hornej časti stĺpikov B karosérie, predobrazu sériových vozidiel Škoda 1000/1100 MBX.

Škoda typ 990/991 Roadster

V podobe prototypu vznikla aj otvorená 2 + 2-miestna Škoda typ 990/991 Roadster s motorom vzadu, nezabudlo sa ale ani na kombi.

Motor si musel ľahnúť

Vo februári 1963 dokončili v Mladej Boleslavi prestavbu karosérie 34. prototypu z 50-kusovej série NOV, sedan s viac ako 31 tisíc najazdenými kilometrami bol prekarosovaný na kombi. Konštruktéri sa museli vysporiadať s problémom umiestnenia motora pod podlahou batožinového priestoru.

Zdroj: Škoda Storyboard

Riešením bolo uloženie radového štvorvalca úplne naležato, s hlavou valcov v ľavej časti vozidla. Uloženie motora inšpirovalo k prezývke „Hajaja”, podľa dobového seriálu rozhlasových rozprávok na dobrú noc. Vpravo od pohonnej jednotky sa ocitol vodný chladič. Na rozdiel od obdobne koncipovaných modelov konkurenčných zahraničných značiek totiž Škoda nepoužila chladenie vzduchom.

Zdroj: Škoda Storyboard

Úložný priestor bol prístupný zadným hore výklopným vekom, v hornej polohe fixovaným kovovou vzperou. V kombi dlhom 4150 mm, širokom 1620 mm a vysokom 1400 mm bolo možné prepravovať predmety dlhé až 1600 mm. Rázvor 2400 mm zodpovedal štandardnému sedanu.

Zdroj: Škoda Storyboard

Poloha motora za zadnou poháňanou nápravou umožnila vytvoriť vpredu ďalší batožinový priestor, plniaci zároveň funkciu deformačnej zóny. Z úžitkovej hmotnosti 380 kg zostávalo po odpočítaní štyroch osôb po 75 kg na náklad 80 kg. Z pohotovostnej hmotnosti 811,5 kg pripadalo na zadnú nápravu 61%, pri plne naloženom kombi sa podiel znížil na priaznivejších 59,5%.

Zdroj: Škoda Storyboard

Z trojtýždňového programu skúšok, počas ktorých prototyp na prelome mája a júna 1963 absolvoval 7 000 km, vyplynula spotreba 7,6 l na 100 km pri priemernej rýchlosti 74 km/h. So štvorvalcom s objemom 988 cm3 a výkonom 42 k (31 kW) pri 4650 ot./min dosiahol „Hajaja” najväčšiu rýchlosť 115 km/h. Pozitívne bola hodnotená vzdušnosť interiéru aj veľkorysý objem dvoch priestorov na náklad a batožinu, k nevýhodám patrila komplikovaná vstavba motora pod ložnú plochu kufra, výrazne obmedzujúca servisnú prístupnosť, problémy boli aj s chladením štvorvalca v stiesnenom priestore.

Aj preto padlo rozhodnutie nezaradiť kombi do výrobného programu. Automobilka sa sústredila na nábeh sériovej produkcie sedanu Š 1000/1100 MB, v období 1964 – 1969 dodala zákazníkom 440 639 kusov. Osamoteným derivátom sedanu uvedeným na trh sa stala len atraktívna dvojdverová verzia Š 1000/1100 MBX bez hornej časti stĺpikov B karosérie (1966 – 1969: 2517 ks), záujem o praktické kombi predĺžil kariéru staršiemu prevedeniu Octavia Combi až do roku 1971. Jediný vyrobený prototyp kombi Škoda typ 990 „Hajaja” je dnes súčasťou expozície ŠKODA Múzea v Mladej Boleslavi.

NEPREHLIADNITE: