BMW M3 – bavorský sen

 E30 (1986-1991)

E30-tka to všetko začala. Tým, že sa stala najúspešnejším autom v DTM všetkých čias, začala písať históriu tohto obľúbeného športového auta. Receptúra bola pritom relatívne jednoduchá. Keďže vtedajšie pravidlá DTM vyžadovali, aby boli pretekárske špeciály a sériové autá, z ktorých vychádzajú, veľmi podobné, BMW sa rozhodlo postupovať opačne. Auto vyvíjali od počiatku ako pretekárske, no tak, aby sa dalo vyrábať sériovo. Z tohto pohľadu bola prvá generácia BMW M3 revolučná a bolo to na nej cítiť. Žiadne iné auto v tých časoch nedokázalo sprostredkovať tak intenzívny zážitok zo šoférovania, ktorý by do takej miery pripomínal pretekárske autá. V prípade M3-ky to totiž nebolo iba o vyššom výkone. Mala o niečo pevnejšie šasi ako štandardné modely BMW radu 3. Konštruktéri to dosiahli okrem iného aj lepením predného a zadného skla, pričom tento spôsob použili v BMW prvýkrát. M3-ka mala tiež úplne inú prednú nápravu a priamejšie riadenie. Auto bolo vďaka tomu čitateľnejšie a stabilnejšie aj pri vysokých rýchlostiach. Ďalšou výhodou bola nízka hmotnosť – len niečo okolo 1 200 kg. Treba však priznať, že azda najväčšou pýchou M3-ky je predsa len ten ostrý štvorvalec. Mal všetko, čo pretekársky motor potrebuje: rozvod DOHC, štyri ventily na valec a špeciálne tvarované spaľovacie komory so sviečkou umiestnenou v strede, čo je pre vysoký výkon dôležité. Úspech prvej M3-ky bol fenomenálny. Zo začiatku bolo marketingové oddelenie skeptické, pretože aby BMW splnilo podmienky homologizácie na preteky, muselo vyrobiť 5 000 kusov M3 ročne. Cena však bola 1,5-násobne vyššia ako cena najsilnejšie štandardnej E30-tky, modelu 325i. Ľudí to však neodradilo. Záujem bol podstatne vyšší, ako BMW čakalo. Nakoniec vyrobili takmer 18 000 kusov. Najvzácnejšie sú modely so zvýšeným výkonom z dvoch limitovaných edícií: Evolution II a Sport Evolution.

BMW M3 prvej generácie bolo výnimočné práve v tom, že vzniklo ako pretekárske auto, ktoré neskôr civilizovali, aby bolo vhodné do cestnej premávky. Všetky ďalšie generácie BMW M3 boli už „iba“ športovými verziami štandardných modelov. Nič to však nemení na tom, že stále mali čo ponúknuť. Dokonca by som povedal, že duch M3 postupne zveľaďovali. Druhá generácia totiž dostala väčší motor s väčším charakterom, ktorý zabezpečili dva valce navyše. Prioritou tohto auta už však neboli preteky DTM, ale použiteľnosť v každodennej premávke. BMW M3 druhej generácie tak vyzeralo naoko možno neškodne, no to, čo sa skrývalo pod kapotou, ju prezrádzalo. Motor mal charakteristiku pretekárskej pohonnej jednotky, ale uhladený voľnobeh ako u bežných civilných áut. V tomto modeli totiž BMW prvýkrát použilo svoj systém variabilného časovania ventilov VANOS. Premiéru tu tiež mala robotizovaná prevodovka SMG, na čo sú v BMW obzvlášť hrdí. S touto technológiou totiž prišli ešte skôr ako Ferrari. Po obchodnej stránke na tom bola druhá generácia BMW M3 ešte lepšie ako tá pôvodná. A to podstatne. Dokopy sa predalo vyše 71 000 kusov.

V roku 2000 nadviazala na tento úspech tretia generácia BMW M3 s kódovým označením E46. Skĺbila to najlepšie z obidvoch svojich predchodcov. Bolo to krásne a luxusné kupé, no vrátilo sa k športovým koreňom prvej generácie. Konštruktéri sa pri vývoji sústredili najmä na zníženie hmotnosti a držali sa konceptu auta s vysokootáčkovým motorom. Zaujímavosťou je, že aj keď má E46-tka pod kapotou 3,2-litrový radový šesťvalec, podobne ako modernizovaná verzia predošlého modelu, ide o úplne nový agregát. Pre nový motor bolo typické obrovské sanie, kvôli ktorému má táto M3-ka na kapote vydutie. Zaujímavosťou sú tiež „žiabre“ na predných blatníkoch. Pôvodne nimi konštruktéri chceli odvetrávať teplo z motorového priestoru, no počas testov rýchlo zistili, že to nebude nutné. Vedeniu sa však tento dizajnový prvok veľmi páčil. Na aute teda zostal, aj keď funkciu neplní. Úspech opäť rástol. Napriek tomu, že z ponuky vypadla štvordverová verzia modelu M3, sa predalo okolo 85 000 kusov tejto generácie BMW M3.

Štvrtá generácia má v histórii modelu M3 výnimočné postavenie. Ako jediná má pod kapotou vidlicový osemvalec. Keďže radový šesťvalec už bol na svojom konštrukčnom maxime a od nového auta sa napriek tomu očakával vyšší výkon, padlo rozhodnutie, že pribudnú dva valce. Nový agregát je odvodený od desaťvalcového motora, ktorý poháňal vtedajšie modely M5 a M6. Medzi dôležité novinky patrí tiež dvojspojková automatická prevodovka. Tým, že auto z generácie na generáciu rástlo, zväčšovala sa aj jeho hmotnosť. Športová verzia M3 preto musela prejsť ešte výraznejšou odtučňovacou kúrou ako jej predchodca. Ten využíval karbónovú strechu v odľahčenej verzii CSL, no s príchodom štvrtej generácie sa stala štandardom aj u bežných M3. Vďaka tomu nestratila nič z povestného ducha BMW M3. Od roku 2014 je v predaji piata generácia, ktorá má pod kapotou opäť radový šesťvalec, no prvýkrát aj s prepĺňaním.