Nastal čas povedať si o vozidle, ktoré končilo tam, kde začínal Fiat Multipla. Posledný originálny výkrik Chrysleru v deväťdesiatych rokoch vzbudzoval emócie už od svojho uvedenia na trh a jeho existencia dodnes zostáva pálčivou otázkou. Mám na mysli – bolo to fakt nutné?
Keby sme vedeli, akým spôsobom bude dnes spoločnosť polarizovaná, možno by sme si na to začali dávať bacha o niečo skôr. Napríklad ešte pred dvadsiatimi dvoma rokmi, keď svetlo sveta uzrel Chrysler PT Cruiser. Vozidlo, ktoré si aj vďaka polarizácii vybudovalo úspešnú kariéru s 1,35 miliónmi vyrobených kusov.
Risk je zisk
Ak sa chceme dôslednejšie ponoriť do ladných línií a záhybov tohto špekatého minivanu, mali by sme najskôr poznať súvislosti, ktoré jeho vzniku predchádzali. Poďme teda na to! Nachádzame sa v druhej polovici deväťdesiatych rokov a automobilovým svetom sa začína preháňať nekompromisná nostalgická vlna. Niekto by to nazval tak, že nápady sa minuli dizajnérom, niekto, že marketingu.
S istotou však vieme povedať, že vzniklo retro. Tak, ako veľa iných vecí, tieto preteky v nekreativite zamaskované za kreatívny prístup začal Volkswagen v roku 1994 s konceptom One. V roku 1997 sa z neho vyvinul pokémon zvaný Volkswagen New Beetle a najmä Amerika, v ktorej bol pôvodný Chrobák mimoriadne populárny, začala šalieť.
Chrysler nebol jedinou automobilkou, ktorá sa prizerala tomuto úspechu. Bolo tu napríklad aj BMW, ktoré neskôr odkúpilo práva na Mini a vytvorilo vozidlo, vedľa ktorého aj New Beetle vyzeral (a jazdil) ako hračka. Totálny smeč tomu napokon nasadil v roku 2007 nový Fiat 500, z ktorého úspechu žije talianska automobilka doteraz. Ale nepredbiehajme, tu sme predsa pri PT Cruiseri.
Retro funguje, no zaujímavý bol spôsob, akým sa na problematiku pozrel Chrysler: nevytvoril modernú kópiu konkrétneho modelu z minulosti, len akési vozidlo, ktoré si požičiavalo mnohé štylistické prvky zo starších automobilov. Niečo ako Pike Cars od Nissanu, ktoré prišli ešte pred Volkswagenom New Beetle, ale nikdy sa nedostali do mainstreamu.
Autá z pekla: O tom, ako Nissan vymyslel retro (a dopadlo to veľmi úchylne)
Merger of Equals
Inak, s Chryslerom to bolo v danom období veľmi chrumkavé. Z “Detroitskej trojky” bol Chrysler tradične najmenšou automobilkou, ktorá kryla chrbát Fordu a General Motors. Chrysler Corporation sa chcela stať skutočne globálnou automobilkou, na čo potrebovali silného partnera. Toho našli v nemeckom Stuttgarte, konkrétne v materskom koncerne automobilky Mercedes-Benz, spoločnosti Daimler AG.
DaimlerChrysler AG, ako si túto frázičku z detstva pamätá nejeden dnešný mileniál, vzniklo v roku 1998 spojením týchto dvoch veľkých automobiliek. Naschvál hovorím “spojením”, pretože práve tento pojem bol v prevzatí Daimlerom často skloňovaný (Merger of Equals). Nešlo totiž o bežný obchod za peňáze, ale výmenu akcií, čo malo podčiarknuť podstatu tejto spolupráce – aj keď bol Chrysler pre oko bežného pozorovateľa menšou automobilkou, títo dvaja si mali byť rovní.
Trt makový. Toto spojenie detroitských kovbojov a vznešených nemeckých rytierov dalo vzniknúť mnohým legendárnym kreáciám, ktoré jasne ukázali, kto je tu domina a kto subík. Komu to nebolo jasné z postupného rušenia divízii Chrysleru (koniec automobiliek Eagle a Plymouth), tomu to došlo napríklad pri pohľade na Chrysler Crossfire. Vozidlo, ktoré pod svojrázne navrhnutou karosériou skrývalo vnútornosti Mercedesu SLK, na ktorého interiér niekto zaútočil strieborným sprejom, miestami pôsobilo ako zúfalý výkrik pred samovraždou.
Máš to ťažké
Ak Chrysler v deväťdesiatych rokoch nevedel, kam sa pohnúť, teraz získal partnera, ktorý mu naozaj vždy pripomenul, kde je ten správny smer. No zároveň mu dôrazne odporučil, aby pri tom držal hubu, krok a trojcípu hviezdu v ruke.
Vo svetle týchto skutočností je vznik PT Cruiseru celkom fascinujúci – a jeho úspech tiež. Celé to začalo ešte v roku 1997, keď dievčatá a chlapci z Detroitu vyvinuli koncept CCV, čiže Composite Compact Vehicle, ktorý si bral za vzor maličký Citroën 2CV. Tvar vajíčka a inovatívne kompozitné materiály dokázali znížiť počet panelov karosérie len na štyri, pričom aj tie boli lepené. To znamenalo, že auto bolo ľahké, lacné a nenáročné na výrobu, stále však dokázalo poskytnúť akú-takú pasívnu bezpečnosť.
V roku 1998 prišiel trocha iný koncept s názvom Plymouth Pronto Cruiser, ktorý sa predstavil o niečo neskôr aj v Európe, no pod názvom Chrysler Pronto Cruizer. Cruizer so “z”, aby vám bolo z tejto skomoleniny angličtiny ťažko na srdiečku. Zatiaľ čo koncept CCV tvary PT Cruiseru vzletne pripomína, Pronto Cruizer je jasnou predlohou. Mal tri dvere a vzhľad moderného hot-rodu s vyššou strechou, inšpirovaného sériou úžitkových vozidiel Advance Design od… konkurenčného Chevroletu. Ale to nevadí, v dnešnej postfaktuálnej dobe je to vlastne jedno.
Automobil mal mať premiéru ako Plymouth, ale nanešťastie pre Plymouth, Daimler sa rozhodol automobilku zrušiť. PT Cruiser sa tak stal Chryslerom, čo malo pôvodne platiť len pre európsky trh.
Success-story v predajoch
PT Crusier sa svetu napokon predstavil v roku 2000 a ľudia boli… zmätení. Išlo o jeden z prvých crossoverov, pretože jeho päťdverová karoséria kombinovala prvky hatchbacku, ale aj MPV, zároveň však pridávala výraznú kapotáž a štylisticky odkryté blatníky. Maska chladiča pokračovala aj pod registračnou značkou a celé auto bolo abnormálne vysoké a trocha úzke.
Z nejakých magických príčin to znamená, že PT Cruiser sa hneď po uvedení na trh predával ako teplé rožky. Predpoklady Chrysleru hovorili o 25-tisícoch kusov ročne, hneď v prvom roku výroby si ho však kúpilo viac ako stotisíc zákazníkov! O rok neskôr to bolo už 160-tisíc. Šialené.
PT Cruiser bol totiž veľmi praktický. Okrem toho, že z neho nie je veľmi dobre vidieť, má veľký batožinový priestor (538 litrov, bráško), rovnú podlahu po sklopení zadných sedadiel, zaujímavú výbavu a niekoľko páčivých retro-prvkov v interiéri. Poháňal ho úplne obyčajný motor (spočiatku len dvojliter so 104 kilowattmi), ku ktorému sa pridal jeden ďalší a úplne obyčajný motor (šestnásťventilová jednašesťka od BMW s 85 kW), jeden vydarený turbodieselový štvorvalec od Mercedesu a jeden turbobenzínový 2,4-litrový štvorvalec z vlastného chovu, ktorý bol na podvozok auta prisilný.
A ozaj, hádam ste si nemysleli, že vystúpená kapota PT-čka značí pozdĺžne uložený motor s pohonom zadnej nápravy, pretože v skutočnosti ide o klasický, vpredu naprieč uložený layout s pohonom prednej nápravy.
Sucks-ass story na ceste
PT Cruiser bol veľmi praktický spoločník na každý deň, o niečo horšie to však bolo na ceste, kde mal tendenciu vás občas vytrestať. Mohol za to relatívne úzky rozchod kolies a jednoduchá konštrukcia podvozka, ktorý bol príkladne americky naladený. PT-čko patrilo k autám, ktoré ste mohli celkom často vidieť aj na streche, čo bolo zasa dielom jeho vysokého ťažiska.
Nepomohlo ani to, že v posledných rokoch výroby to bolo jedno z mála vozidiel na americkom trhu, ktoré neboli vybavené elektronickou kontrolou stabilizácie. Nemuselo ju mať, rovnako ako nemuselo rešpektovať niektoré bezpečnostné štandardy či metodiku merania spotreby, pretože na papieri to bolo úžitkové vozidlo (truck). Dobré, však?
Autá z pekla: Fiat Multipla je skvelé auto! A nastal čas konečne si to priznať.
Naspäť však k podvozku tohto auta. Technicky ide o podobné podvozkové kombo, aké používa napríklad Opel Astra (zadná vlečená náprava s Wattovým priamovodom). Takéto usporiadanie na papieri kombinuje presnosť a dokonalejšiu kinematiku približujúcu sa viacprvkovej náprave s jednoduchosťou tej klasickej, vlečenej. V praxi ju však treba spraviť dobre, s čím bol u Chryslerov v daimlerovskej fáze často problém.
Nielenže priečna stabilita auta nie je nič moc, ešte aj uloženie priamovodu má tendenciu po niekoľkých desiatkach tisícok kilometrov vydávať zvuky. Pre PT Cruiser je veľmi typický lift-off oversteer, čiže situácia, keď vďaka prenosu hmotnosti v zákrute, neschopnosti podvozka to spracovať a neschopnosti šoféra šoférovať, vznikne pretáčavý šmyk.
Nezaujímajú vás autá? Označte sa
PT Cruiser je však stále relatívne neškodným stvorením, pretože väčšina motorov bola slabá. Iné to je so 165-kilowattovým turbobenzínom s označením GT, kde sa ale nepredpokladalo, že za volantom bude sedieť úplné tupelo.
A bude hůř: na scénu neskôr dokonca prišiel aj trojdverový kabriolet, ktorého vývoj trval dva razy tak dlho ako výroba. Prišiel štyri roky po uvedení klasického PT-čka, odstrelili ho v roku 2007 a z jeho praktickosti nezostalo nič, dokonca aj objem batožinového priestoru klesol na 375 litrov. Takže ste získali štýl PT Cruiseru a to je všetko. Pre niekoho fajn deal, pre Top Gear to bolo najhoršie auto dvadsaťročia a vy o ňom práve čítate v rubrike s názvom Autá z pekla, čiže môj názor na problematiku vám je pravdepodobne známy.
Chrysler PT Cruiser dlhodobo trápil rovnaký fenomén, ako Renault Thalia. Toto vozidlo je univerzálnym znamením, že vás autá, ale že naozaj, ani trochu, nezaujímali. Už aj keď si idete kúpiť Multiplu, tak nad tým trocha rozmýšľate, no pri PT Cruiseri to máte jednoducho na háku.
Autá z pekla: Prečo vždy utekám za strom, keď vidím Renault Thalia
Tento pocit umocňuje aj facelift zo sklonku roku 2005, ktorý PT-čku odobral niekoľko retro prvkov (napríklad hrozne spracovaný, oblý interiér) a vymenil ich za niečo konvenčnejšie, podobne ako pri facelifte Fiatu Multipla. No a podobne ako pri Multiple, táto modernizácia autu zobrala veľkú časť svojskej charizmy a výrazné auto sa po nej stalo podozrivo nudným. A to najmä zvnútra.
A to je tá vec. Nekonečná nuda. PT Cruiser vďaka svojmu vzhľadu sľuboval zábavu. Mal šancu byť aj dobrým autom, mal dokonca šancu byť aj zlým autom – a obe možnosti istú formu zábavy poskytujú. Nevybral si však ani jedno a skončil ako obézny a zle jazdiaci manifest nudy. Takže keď sa v roku 2010 odobral do siene slávy & zabudnutia klubu Áut z pekla, nikto si to ani nevšimol.
