V motoristickom svete existujú určite aj väčšie tragédie ako Daewoo Matiz – napríklad tri staršie Daewoo, ktoré sa už v cykle Áut z pekla ocitli. No nemal by tu chýbať ani Matiz – revolučne navrhnuté mestské auto, ktoré motorizovalo tých pár ľudí, ktorých Tico nestihlo.
Príbeh Matizu je pritom oveľa zaujímavejší, ako jeho jazdné vlastnosti či trápne fóriky na jeho jazdné vlastnosti. Malý Matiz je totiž niečo ako hrdina, aj keď o tom veľa ľudí nevie.
Bon Giorno, Lucciola!
V prvom rade, Matiz nemal byť vôbec dielom automobilky Daewoo. Vznikol ešte v roku 1993 ako dielo dizajnérskeho štúdia ItalDesign. “Čo?” zvolal čitateľ do skaly. “Priamo u Giorgetta Giugiara, ty sedlák!” skaly trikrát zvolali!
Malá Lucciola, ako ju u Giugiara nazvali, uzrela svelo sveta ako prototyp mestského vozidla, ktorý by v modelovej palete Fiatu mohol nahradiť ešte celkom nové, no nie úplne najšťastnejšie Cinquecento. Ak si dobre pamätáte, Giugiaro v daných rokoch nakreslil nielen to, ale aj prvú generáciu Fiatu Punto, ktorá sa stala bestsellerom na mnohých trhoch a zahojila Fiat, kým vlastnými rozhodnutiami opäť neklesol až takmer ku dnu.
Fiatu sa biely koncept spočiatku páčil – až tak veľmi, že ho na autosalóne v Ženeve v roku 1994 ukázal svetu pod menom Fiat Cinquecento Lucciola. No a potom ho zmietol zo stola. Vzhľadom k faktu, že v roku 1998 uzrelo svetlo sveta Seicento, ktoré bolo len výraznou modernizáciou Cinquecenta, však môžeme predpokladať, že prekážkou boli náklady na vývoj od podlahy nového vozidla.
Lucciola bola totiž hybridná. Celkom veľmi hybridná – pod kapotou jej pracoval 5,5-kilowattový dieselový dvojvalec, ktorý dobíjal batériu s kapacitou na dojazd 50 kilometrov. Batéria napájala dva elektromotory na zadnej náprave, každý z nich s výkonom sedem kilowattov. Hybridný systém umožňoval maximálnu rýchlosť sto kilometrov za hodinu a dojazd osem hodín sústavnej jazdy. Do mesta ako stvorené, no muselo si počkať.
Už tušíte, čo sa stane
Niekedy v polovici deväťdesiatych rokov sa však Európou prehnal orkán zvaný Daewoo. Skúpil takmer polovicu vlajkového automobilového priemyslu východného bloku, daroval svetu Espero, Tico a Nexiu a popritom sa stavil zaklopkať na dvere aj Giorgettovi, či by u nich v depozitári náhodou nebolo niečo malé. Giugiaro súhlasil a vznikol obchod, ktorého výsledkom bol sériový Matiz.
Viete čo? Bol to výborný obchod. V tom istom roku, keď Fiat Seicento nehanebne zavraždil celú posádku vozidla pri nárazovom teste, Matiz dosiahol veľmi pekného výsledku troch hviezdičiek z piatich.
Ale slušná bezpečnosť (na svoju kategóriu) nebola jediným tromfom, ktorý hral v prospech úspechu Matizu. Matýsek bol totiž naozaj veľmi dobre navrhnutý – aj bez použitia sťahovacej strechy alebo hybridného pohonu.
V prvom rade – dnes sa mu niektorí smejú, no vtedy vyzeral naozaj dobre. Ak zoberieme do úvahy fakt, že prirodzenou vlastnosťou všetkých mikroáut v danom období bola ich všeobecná mizéria, ľúbivý vzhľad je jediné, čo mohlo Matizu v konkurenčnom boji pomôcť. A verte tomu, že aj pomohlo.
Po technickej stránke si auto vyvinulo samo Daewoo. Poslúžilo jej vývojové centrum v anglickom Worthingu, kde prakticky zobrali Lucciolu od ItalDesignu, vyšklbali z nej všetko cenné a na miesto toho implementovali podvozkové a motorické prvky z obstarožného Tica.
To znamená, že pod kapotou klepkal 0,8-litrový trojvalec s priamym vstrekovaním, ktorý dokázal v najlepších dňoch vygenerovať 38 kilowattov (51 koní) a krútiaci moment 68,5 newtonmetra pri spotrebe okolo šiestich až siedmich litrov paliva. Nebol to žiadny zázrak, z nuly ste sa dostali na stovku za dlhých 17 sekúnd, no zázračný ani nemal byť. Hlavne, že sa na stovku dostal s rezervou – maximálna rýchlosť Matizu je až 144 km/h.
Success story
Auto sa predávalo ako teplé rožky. Bolo celkom nenáročné na údržbu, vyzeralo k svetu a základy vychádzajúce ešte zo Suzuki Alto z hlbokých osemdesiatych rokov mal každý potenciálny zákazník na háku. Zaujímalo ho len to, že sa dá kúpiť za čo najnižšiu cenu a že zbytočnosti v katalógu príplatkovej výbavy, akými sú posilňovač riadenia, airbagy alebo ABS, môže veselo ignorovať, pretože prečo nie.
Tragédia Matizu v našich zemepisných šírkach preto nespočíva v tom, že by bol nedajbože zle navrhnutý. Nie. Spočíva v kombinácii tristne nízkej výbavy, ktorú sme doň chceli a v spočiatku veľmi zlej kvalite dielenského spracovania. Ale ešte predtým, než sa Matiz dokázal vytiahnuť z vlastného tieňa, automobilku zastihol krach a následný prechod pod General Motors.
A kto mohol tušiť, že GM ideu Matizu znásilní ešte na milión ďalších spôsobov! Ako mal vtedy najväčší automobilový koncern na svete vo zvyku, Matiz prešiel jemnou revitalizáciou a začal sa predávať doslova všade na svete. Okrem Južnej Kórey ho vyrábali v uzbeckej Asake, vo Varšave, v Craiove v Rumunsku, v Iráne, v Číne, v Indii, Pakistane, na Taiwane a vo vietnamskom Hanoji. Pozor, nehovoríme o trhoch, na ktorých sa Matiz predával – hovoríme len o miestach, na ktorých ho produkovali!
Čo sa týka najčastejších porúch Matizu, je to predovšetkým roztrieštená porucha osobnosti. Na mnohých trhoch sa totiž predával pod plejádou rôznych mien. Okrem Daewoo a Chevroletu ste ho mohli mať ako Uz-Daewoo Matiz, Ravon Matiz, Formosa Matiz, FSO Matiz, Pontiac Matiz (lol), Pontiac G2 (lololol), Chevrolet Lechi, Baojun Lechi, Chevrolet Exclusive (ja už fakt nemôžem), Chevrolet Joy (prosím, už stačilo), Chevrolet Taxi 7:24 Chronos (čože?). Bolo toho skrátka dosť.
Také dobré, že ho okopírovali
Matiz tiež drží jedno celkom slávne prvenstvo. Bolo to pravdepodobne prvé auto kórejskej výroby, ktoré okopírovali v Číne. Chery totiž v roku 2003 uviedol na trh malé mestské auto, ktoré sa nápadne podobalo na Daewoo Matiz s maskou Hannibala Lectera na maske chladiča. Volalo sa QQ.
Koncern General Motors dokonca kvôli tejto podobnosti automobilku Chery aj žaloval, no keďže Chery patrí priamo čínskej vláde, išlo to do stratena, takpovediac na slovenský spôsob. Súdu nevadilo ani to, že dvere Matizu a Chery QQ sú medzi sebou bez problémov zameniteľné. Chery však napokon s GM spravilo deal, v rámci ktorého zdieľali niektoré modely na rozvojových trhoch.
Dlhých dvadsať rokov
Po modernizácii Matiz nabral na životaschopnosti. Dostal nový štvorvalec s litrovým objemom a označením S-Tec, No, nový… Aj ten vznikol pridaním jedného valca k jednotke zo Suzuki Alto. Dával však celkom slušný výkon 48,5 kilowattu (66 koní) a 91 newtonmetrov krútiaceho momentu, čo je približne toľko, ako má priemerný Európan na kľuke bicykla. Fyzika je skrátka super.
Chevrolet Matiz náš trh napokon opustil v roku 2005, keď prišiel jeho nástupca Chevrolet Spark s interným označením M200. A aj keď správne hádate, že aj tento model vychádzal z Matizu, už to nebolo tak úplne ono. Jeho tvar bol poeurópčený opäť Giugiarom a interér privítal jeden z najhlúpejších nápadov nultých rokov hneď po O-Zone a pyramídových hrách: centrálny rýchlomer.
Existuje však jedno miesto, kde ste si Matiz mohli kúpiť ešte v roku 2018. Nie je ním nič menšie, ako Uzbekistan, miesto posmertného života Peugeotu 405 a mnohých iných európskych legiend. Ten bol vytlačený z domáceho trhu až ďalšou generáciou Sparku, ktorá sa zapísala do histórie ako auto s najstrašidelnejším pomerom veľkosti svetlometov ku kolesám.
Daewoo Matiz sa vyrábal neuveriteľných dvadsať rokov a dokázal vstať z popola automobilky, ktorá bola mŕtva už prakticky v momente jeho uvedenia. Matiz dokonca prežil aj pád európskej divízie Chevroletu v roku 2015. Matiz je skrátka niečo ako Mercedes triedy G alebo Nokia 3310. Je to skrátka ikona. Ikona z pekla!
