Politici z Bruselu si očividne myslia, že prísnymi automobilovými emisnými normami vyriešia problém globálneho otepľovania a znečisteného ovzdušia. Od prvých štandardov tohto druhu sa situácia určite zlepšila, ale naháňanie stále nižších emisií má podstatne silnejší vplyv na spoľahlivosť súčasných motorov než na spotrebu a emisie. To by ale europoslanci museli byť väčšími praktikmi ako teoretikmi. A na dôkaz toho sa voziť vlakmi či elektromobilmi, aby sme im verili. Nižšia životnosť skracuje životný cyklus, resp. dobu používania výrobku, proti čomu zase výrobcovia extra neprotestujú… tým sa kruh uzatvára.
Zaujímavosťou však je, že automobilová doprava má minoritný podiel na tvorbe plynov znečistujúcich ovzdušie. Veľmi vysoký dopad na životné prostredie majú obrovské nákladné lode prevážajúce kontajnery. 24 hodín denne, zhruba 280 dní v roku. Jednou z nich je napr. Emma Mærsk, loď istého dánskeho dopravného giganta. Využíva obrí 14-valcový preplňovaný naftový motor s objemom 25,48 m3 produkujúci 109 000 konských síl (80 MW). Pre zaujímavosť dosahuje krútiaci moment o sile 7,6 mil. Nm pri 102 ot./min.
Výhodou týchto veľkoobjemových nízkootáčkových naftových dvojtaktov je, že pracujú pri efektivite aj 60 %. Problémom teda nie je ani tak to, že lode plávajú takmer non-stop dlhé vzdialenosti, ale to, že aj napriek vysokej efektivite do nich tankujú nekvalitné palivo a ich emisie nie sú vymedzené žiadnou normou. Preto je dnes jedna takáto loď schopná vyprodukovať za rok toľko emisii ako zhruba 50 miliónov bežných osobných áut. To znamená, že len 15 takýchto strojov znečistí atmosféru viac ako všetky automobily na svete.
Situácie sa ale už chytili viaceré vlády, vrátane USA. Len v Amerike zomrie údajne až 60 tisíc ľudí ročne následkom znečisteného ovzdušia. Chcú teda upraviť legislatívu tak, aby sa tieto lode nesmeli priblížiť na vzdialenosť menej než 370 km k pobrežiu. Mimochodom, vo svete sa ešte stále robí veľký humbuk okolo zalesňovania a obnovy daždových pralesov, nakoľko produkujú kyslík. Áno, je to tak, avšak už menej sa ľudia zamýšľajú nad vyhadzovaním takmer všetkého nerecyklovateľného odpadu do mora. Teda toho, ktorý neskončí na suchozemských skládkach. Pričom je diskutabilné, či sa na tvorbe kyslíka podieľajú viac oceány (planktón) alebo amazónsky prales.
Ehm, pochybenie na strane Volkswagenu teda nie je tak brutálne, respektíve jeho dopad nie je relatívne tak strašidelný, ako sa môže zdať. Samozrejme, cieľom tohto článku nie je zneutrálniť konanie vo VW. Skôr chceme upozorniť na to, ako neproporčne sa vnímajú naozajstné problémy tohto sveta, v ktorom žijeme.
Stačí 15 takýchto lodí a ich spoločná ročná produkcia emisií je na úrovni, ktorú nedosiahnu všetky autá sveta dokopy.
