Je toto môj pruh? Môžem byť v tomto pruhu? Mám sa preradiť? Mám prednosť? Nemám prednosť? Môžem ísť rýchlejšie ako on? Ako funguje to zipsovanie? Takéto a podobné filozofické otázky sa spytujete sami seba pri jazde v neznámych mestách.
Keď tam čiary nie sú
Na slovenských okreskách rozhodne nie je pravidlom, že na ceste sú vyznačené pruhy. A zákon v tomto prípade tiež neurčuje presnú šírku pruhu. Rád preto odcitujem tú najzbytočnejšie komplikovanú definíciu, ktorá nám má pomôcť: „Ak jazdné pruhy nie sú na vozovke vyznačené, jazdným pruhom sa rozumie časť vozovky dovoľujúca jazdu vozidiel s troma a viacerými kolesami v jazdnom prúde za sebou.“ Jednoducho povedané, pruh musí byť taký široký, aby sa doň zmestil kamión.
Jeden pruh
Podľa zákona sme povinní v rámci pruhu jazdiť pri jeho pravom okraji. Nerád nabádam na porušovanie zákona, ale podľa mňa je bezpečnejšie jazdiť v strede. Pri pravom okraji sa nachádza všetko, čo vodič automobilu nemá rád, ako napríklad nečistoty, štrk, cyklisti či po novom elektrické kolobežky. Hlavne pri hustej premávke si ich môžete kvôli bezohľadnosti vodičov pred vami všimnúť na poslednú chvíľu a nestihnúť zareagovať. Zároveň jazdou pri krajnici nepriamo nabádate za vami idúcich šoférov na predchádzanie. Respektíve môžu nadobudnúť pocit, že budete čoskoro odbočovať.
Odbočovací pruh
Pri jazde vo väčších mestách musíme dávať pozor aj na to, či sa nachádzame v správnom pruhu. Čiže sledujeme vodorovné aj zvislé značky, ktoré nám povedia, či sa náhodou náš pruh nezmenil na odbočovací, alebo či na križovatke vôbec odbočiť môžeme. Našu pozornosť preskúšajú dva príklady z praxe z nášho hlavného mesta. Prvý pri jazde z Bajkalskej ulice rovno na Jarošovú, kde je nevhodne umiestnená značka (na ľavej strane), ktorá vás upozorňuje, že pravý pruh sa mení na odbočovací a druhý je jazda zo Slovnaftskej ulice na Ulicu Svornosti, kde sa nedá odbočiť vľavo. Musíte prejsť križovatkou priamo, za ňou sa otočiť a na približne stodvadsiatich metroch sa preradiť cez dva pruhy do odbočovacieho. Paráda.
Pripájací pruh
Ak sa pripájate do pruhu cez pripájací pruh, treba ho čo najlepšie využiť. To znamená sledovať premávku ešte predtým, ako sa do takého pruhu dostanete, a skúsiť prispôsobiť rýchlosť. Najlepšie je využiť celú jeho dĺžku a nepripájať sa hneď na začiatku.
Jazdite popri ľavej čiare a sledujte premávku cez ľavé spätné zrkadlo. Najhoršie je prísť na koniec a zastaviť vozidlo. Hlavne na diaľnici. Jedine, že by vaše auto zvládlo 100 km/h do 3 sekúnd 🙂
V pripájacom pruhu môžete ísť rýchlejšie ako vozidlo v priebežnom a zaradiť sa pred neho. Nebude to predchádzanie. Klasikou bratislavského obchvatu je preradenie sa z priebežného pruhu do priraďovacieho, čo sa nesmie, potom v ňom predísť zopár áut a vrátiť sa naspäť. Smerovky sú v týchto prípadoch, samozrejme, rarita. Pri pripájaní používame tú ľavú.
Zipsovanie
Už je to viac ako rok od novely zákona, ktorá spôsobila, že dopravná značka pre zipsovanie sa stala zbytočnou. Je totiž povinné všade. Ale iba pri „súbežnej jazde“, ktorá je v zákone opísaná ako taká hustá premávka, že sa utvoria súvislé prúdy vozidiel, v ktorých vodič motorového vozidla môže jazdiť len takou rýchlosťou, ktorá závisí od rýchlosti vozidiel idúcich pred ním.
Čiže, jednoducho povedané, počas kolón. Zipsovanie znamená, že vodič v priebežnom jazdnom pruhu musí umožniť zaradenie prvému vozidlu, ktoré sa pripája. Pokiaľ nevieme určiť, ktorý pruh je priebežný, platí pri súbežnej jazde, že prednosť má prvé vozidlo zľava. Pri bežnej premávke platí pravidlo pravej ruky, čiže prednosť má ten, čo je napravo, a v tomto prípade čakáme, až kým sa pruh neuvoľní.
Vyhradený jazdný pruh
Čoraz častejšie sa budeme v mestách stretávať s vyhradenými jazdnými pruhmi, ktoré slúžia na zrýchlenie a zatraktívnenie hromadnej dopravy. Ako alternatívna preprava k vlastnému autu je považovaná i taxi služba, a preto aj taxík môže využívať tieto pruhy.
A niekedy nimi musí prejsť aj bežný vodič. Najmä, keď sa potrebuje cezeň preradiť do odbočovacieho pruhu, respektíve môže odbočiť priamo z neho. Základným pravidlom pri MHD je neprekážať jej. Čiže ak vchádzame do vyhradeného pruhu, neobmedzujeme ju, a ak sa MHD snaží (to znamená, že dáva smerovku) preradiť do nášho pruhu, pustíme ju.
Zákaz vjazdu
Okrem vyhradených pruhov musíme dávať pozor aj na pruhy, do ktorých máme zakázaný vjazd. V Bratislave nás na viacerých uliciach už niekoľko rokov strašia oranžové čiary a zúžené pruhy. Aj napriek výraznému značeniu to vyzerá, že viacero vodičov nepozná značku Zákaz vjazdu osobných automobilov. Dôkaz nájdete na Google Street View.
Príliš úzky pruh
Náš zákon, samozrejme, ráta aj s možnosťou, že pruh bude priúzky pre dve protiidúce vozidlá a udáva nám takmer presné pravidla, ktorými sa riadiť.
Napríklad ten, kto má prekážku či zúženú vozovku, pustí protiidúceho, alebo ak sa nevieme električke vyhnúť vpravo, vyhýbame sa jej vľavo. Na voľnej interpretácii necháva zákon situáciu, keď jeden z nás musí cúvať. Mal by tak urobiť ten, pre ktorého je to ľahšie alebo menej nebezpečné. Ako sa rozhodnete v prípade, keď ide oproti vám autoškola alebo auto s prívesom, nechám na vás.
Tento článok pre vás pripravil Jakub Baňovič.
