Lexus LFA opustil japonský závod Motomachi prvýkrát v decembri 2010 a už vtedy bolo jasné, že pôjde o jeden z najunikátnejších športových automobilov v histórii. Okrúhle narodeniny superšportiaku sú skvelou príležitosťou pripomenúť si jeho históriu.
Príbeh auta napísali nadšenci rýchlej jazdy a je okorenený uhlíkovými vláknami, nebezpečnými zákrutami okruhu Nürburgringu a jedinečným zvukom vidlicovej V10-ky.
Úspech troch otcov
História Lexusu LFA odštartovala začiatkom roka 2000. Program vývoja automobilu bol pôvodne všeobecným projektom materskej Toyoty. Krátko po jeho začatí sa vedenia tímu ujal inžinier z Lexusu Haruhiko Tanahashi, tvorca legendárnej Toyoty Celica ST165 GT-Four. Jeho úlohou bolo vyrobiť auto, aké Lexus ani Toyota dovtedy nemali. Dizajnér a jeho tím začínali celkom od nuly. To im umožnilo vyvinúť celkom nové riešenia, ale znamenalo to aj problémy.
Nasmerovať práce správnym smerom pomohol Hiromu Naruse, eso testovacích jazdcov Toyoty. Človek, pre ktorého boli okruh Nürburgring a jeho slávna Severná slučka druhým domovom. Tanahashi a Naruse spoločne pripravili zoznam až 500 kľúčových funkcií, ktorými malo nové auto disponovať. V pláne boli zohľadnené aj prvky ako nastavenie pruženia alebo tvar volantu. Zároveň, okolo roku 2001 sa začali práce na skvelom motore V10, ktorý auto poháňa. Je prvou a zatiaľ jedinou V10-kou v histórii Lexusu.
Omnoho náročnejšie však bolo presvedčiť vedenie spoločnosti, aby všetky odvážne nápady financovalo a auto mohlo naozaj vyraziť na cesty. Tím potreboval silného spojenca a našli ho v Akio Toyodovi, vnukovi zakladateľa spoločnosti Toyota. Ten bol v tom čase zodpovedný za aktivity Toyoty v Číne. Dnes je prezidentom spoločnosti a veľkým milovníkom športových áut.
Auto, ktoré takmer nevzniklo
Toyoda sa k tímu pridal v roku 2002 s jasnou misiou – vybojovať pre Lexus LFA zelenú. Nebolo to ľahké. Dokonca aj inžinieri spoločnosti boli presvedčení, že projekt je príliš odvážny a nákladný na to, aby sa dal uviesť do výroby. „Na zasadnutí správnej rady boli všetci proti, dokonca aj ľudia zodpovední za výskum a vývoj,” spomínal po rokoch Toyoda.
Najúčinnejšou zbraňou sa napokon stali marketingoví špecialisti. Vďaka ich pomoci sa podarilo presvedčiť vedenie. Argument, že revolučné auto môže priniesť spoločnosti obrovský prospech, ktorý sa nedá vyčísliť, sa ukázal ako účinný. Výrobcovia modelu LFA však boli pod obrovským tlakom, museli vyrobiť jedinečné auto. Akio pri nich stál po celý čas a aktívne sa podieľal na vývoji automobilu. Nie je preto prehnané označiť ho za jedného z otcov Lexusu LFA.
Test Zeleným peklom
Prvý prototyp LFA vznikol v júni 2003. Haruhiko Tanahashi sa postaral o to, aby bol Toyoda prvým vodičom, ktorý si sadne za volant každej vývojovej verzie. V októbri 2004 sa LFA dostalo pred svoju najväčšiu výzvu, na severnú slučku Nürburgringu, známu ako Zelené peklo. Tá je so svojimi 170 zákrutami, množstvom úzkych sekcií, stúpaní a slepých horizontov považovaná za jednu z najťažších automobilových tratí a bola pre nový superšportiak dokonalým testovacím terénom.
Japonci nový projekt prvýkrát predstavili v januári 2005 počas autosalónu v Detroite ako koncept LF-A. Karoséria ručne zmontovaného auta bola vyrobená prevažne z hliníka. Pri konštrukcii použili inžinieri úplne novú technológiu odlievania a vytláčania hliníka, ako aj spájania pomocou zvarov, nitov a lepidla. V rovnakom čase predstavitelia Lexusu ukázali náčrt špecifikácií superšportiaka. Bolo jasné, že auto dostane motor V10 s objemom neprekračujúcim päť litrov a bude dosahovať rýchlosť 200 míľ za hodinu, čiže 320 km/h.
Zmena plánov
Verejnosť a médiá prijali koncept pozitívne a to motivovalo ísť ďalej. O dva roky neskôr sa Japonci vrátili do Detroitu s novým konceptom. Auto malo prepracovanejší interiér, aerodynamicky upravenú karosériu s charakteristickými vstupnými otvormi na prívod vzduchu v tvare polmesiaca pri zadných stĺpikoch a znak športovej série Lexus F. Motor V10 bol umiestnený v prednej časti, ale hlboko posunutý dozadu.
Dizajn prešiel výraznými zmenami. Hliník nahradili kompozitom s uhlíkovými vláknami a z tohto materiálu bolo až 65 % karosérie. Zmena umožnila zvýšiť jej pevnosť a znížiť hmotnosť modelu o 100 kg. Vyžiadala si však svoju cenu. Uhlíkové vlákno bolo drahšie ako hliník a technici nemali s týmto materiálom veľa skúseností. Závody Lexusu a Toyoty nemali ani vybavenie na jeho výrobu. Preto vyvinuli vlastnú technológiu na výrobu kompozitov s uhlíkovými vláknami a k nej vytvorili aj vhodné zariadenie.
Krst ohňom
V roku 2008 predstavil Lexus koncept LF-A v Detroite v tretej verzii. Auto sa výrazne líšilo od predchádzajúcich modelov – nemalo strechu, ale zato malo automaticky výsuvné zadné krídlo. O pár mesiacov neskôr vyštartoval LFA na svoje prvé 24-hodinové preteky na okruhu Nürburgring. Vozidlo sa na nich predviedlo celkovo štyrikrát. V rokoch 2008 a 2009 ako prototyp a v rokoch 2010 a 2011 ako sériovo vyrábané vozidlo.
V roku 2009 si za volant sadol sám Akio Toyoda. O mesiac neskôr sa stal prezidentom Toyoty. V októbri 2009 na tokijskom autosalóne oznámili uvedenie vozidla do výroby. Pod kapotou pracoval legendárny atmosférický motor V10 4,8l s výkonom 560 koní, ktorý točil šialených 9 500 otáčok za minútu! Všetko korunoval jedinečný zvuk s tromi koncovkami usporiadanými do trojuholníka. Šepká sa, že za zvukom pripomínajúcim legendárne Formule 1 stoja zvukoví špecialisti zo spoločnosti Yamaha. Model LFA sa stal jedným z najlepšie znejúcich automobilov všetkých čias.
Ručná práca
Svet sa síce zoznámil s prácou japonských inžinierov, no vývoj Lexusu LFA ešte stále nebol dokončený. V marci Japonci ohlásili uvedenie ďalšej špeciálnej verzie – Nürburgring Package. Tá vznikla ako pocta Hiromu Naruse, ktorý tragicky zomrel pri autonehode neďaleko Nürburgringu ešte pol roka pred predstavením modelu. Auto dostalo pevné zadné krídlo, prídavné krídla, rýchlejšiu prevodovku a dodatočnú ,,injekciu” výkonu. V auguste 2011 v ňom jazdec Akira Iida dosiahol rekordný čas 7:14.64. Model LFA Nürburgring Package sa stal najrýchlejším automobilom na tomto okruhu, ktorý bol zároveň uvedený do výroby.
Vráťme sa však ešte do decembra 2010, keď LFA prvý raz uzrelo svetlo sveta. Automobil ručne vyrábali v továrni Motomachi a každý kryt motora bol podpísaný inžinierom, ktorý ho zostavil. Japonci venovali takú pozornosť detailom, že zo závodu odchádzalo každý mesiac maximálne 20 áut.
30 miliárd kombinácií
Každý model LFA bol vyrobený na zákazku a disponoval plaketkou s číslom modelu. Lexus umožnil až takú rozsiahlu personalizáciu vozidla, že celkovo bolo možné získať až 30 miliárd kombinácií! Vďaka tomu na svete naozaj nenájdeme dve rovnaké vozidlá. Japonská značka údajne pre každý model založila 3500-stranový dokument, v ktorom je presne opísaná jeho špecifikácia.
História Lexusu LFA sa skončila presne dva roky po jeho uvedení do výroby – 14.decembra 2012. Z výrobnej linky vtedy zišiel posledný automobil, biely LFA Nürburgring Package. Lexus vyrobil celkovo 500 kusov, z toho 50 vo verzii nesúcej názov slávnej nemeckej trate. „Posledné desaťročie som žil superšportiakmi, konkrétne modelom LFA. Len málo ľudí malo príležitosť vytvoriť super auto svetovej triedy celkom od nuly,“ povedal Haruhiko Tanahashi, hlavný inžinier modelu, keď továreň opúšťal posledný kus Lexusu LFA.
Živá legenda
„Chcel som postaviť superšportiak, ktorý vodiča privedie harmóniou všetkých jeho prvkov – zvukom motora, pocitom, ktorý dávajú otáčky, ovládateľnosťou a stabilitou – do stavu eufórie,“ odpovedal na otázku, aký stav chcel u vodičov vyvolať, Tanahashi. Keďže aj známy Jeremy Clarkson označil LFA za najlepšie auto, aké kedykoľvek šoféroval, môžeme plán japonského inžiniera považovať za splnený.
Lexus LFA sa nevyrába už osem rokov, no automobilový šport na toto jedinečné vozidlo nikdy nezabudne. Napokon, duch LFA žije aj naďalej. Stačí sa pozrieť na GR Yaris, najnovší hot hatch Toyoty. Svojimi rozmermi, pohonom 4×4 a motorom s výkonom viac ako 260 koní sa tiež vymyká konvenčným schémam. Vyrábajú ho v továrni Motomachi a má strechu z uhlíkových vlákien, ktoré začali Japonci používať práve vďaka Lexusu LFA.
