Renault má v žánri crossoverov bohatú tradíciu, ktorú dnes reprezentuje napríklad nedávno testované kupé-SUV Arkana. Nie vždy to však bola takáto generická pesnička; kedysi mala francúzska automobilka o desiatky percent väčšie gule. Jedným z dôkazov tohto tvrdenia je Avantime. Auto, ktoré by mohlo vyučovať predbiehanie svojej doby.
Dámy a páni, na tieto Autá z pekla som sa tešil už dlhšie. Chcete vedieť prečo?
Dokonalý nápad
Dnes si totiž povieme o jednom z mojich najobľúbenejších vozidiel vôbec. O jednom z výnimočných automobilov, ktoré je spolu so Subaru Outback a Fordom Mondeo jediným autom, na ktorého dokonalosti sa zhodne aj legendárne moderátorské trio May, Hammond a Clarkson.
Renault Avantime. Pravdepodobne ste o tejto neslávne známej legende francúzskeho automobilového koncernu ani len nepočuli. A ak áno, tak to bolo buď z wikipédie alebo z článku, ktorý som o ňom napísal ešte pred rokmi v inom, nemenovanom motoristickom plátku – na Slovensku sa mu totiž ešte nikto iný nevenoval. Je to však veľká škoda, a opakovanie je matkou múdrosti, so here we are.
Takže, píše sa rok 1999 a Renault prekvapuje motoristický svet pompéznou prezentáciou v Louvri, o mesiac neskôr aj na autosalóne v Ženeve, ktorej stredobodom je koncept jednopriestorového, trojdverového niečoho, čo pripomína scvrknutý vysokorýchlostný vlak TGV. Už toto koncepčné stvorenie nieslo meno Avantime, čo sa ukázalo byť pre model takmer ironické. “Avant” je totiž vo francúzštine výraz pre “pred” a “time” je anglický termín pre “čas”.
Vtedy, v roku 1999 a pri pohľade na tento konkrétny, koncepčný model, by však vôbec nikto nepovedal, že sa tento automobil narodil predčasne. Ľudia ho práveže dosť obdivovali, čo bolo aj pôvodným zámerom šéfdizajnéra Patricka Le Quémenta. Ten sa totiž zaprisahal, že Avantime mal predstavovať ultimátnu “automobilovú sochu”. Ako tvrdil, “ľudia by mali okolo auta chodiť a pozerať v úžase s otvorenými ústami na to, čo práve vidia”. A to sa dialo.
Avantime vlastne vyzeral ako dokonalý nápad: Zoberiete základ veľkého, obľúbeného a extrémne praktického MPV Espace a vytvoríte mu neobvyklú trojdverovú karosériu, ktorá bude ešte roky po vás školiť mladých dizajnérov, čo je cool.
Nedokonalá forma
Ak by sme sa mali pozrieť na Avantime klasickou SWOT analýzou, jeho prednosti sú veľmi zrejmé. Na to, že ide o kupé, má veľmi neobvyklý tvar a na to, že ide o MPV, má zasa veľmi neobvyklý počet dverí a ešte neobvyklejší počet stĺpikov v karosérii. V záujme čo najvzdušnejšieho pocitu v kabíne totiž Le Quément siahol po odvážnom návrhu bez B-stĺpika.
Schválne som napísal návrhu, nie riešení. Riešenie práve tohto návrhu totiž zabralo automobilke až dva roky, než v roku 2001 zvládli koncept Avantime prevteliť do jeho sériovej verzie. Problémom totiž nebola len dĺžka bočných dvier, s ktorými museli jeho budúci majitelia počítať, ale aj štrukturálna integrita karosérie, najviac však strechy, ktorá bez stĺpikov trpela.
Auto muselo byť dodatočne spevnené, ani to však neriešilo problém s gigantickými bočnými dverami. Na tie muselo prísť až technické riešenie, ktoré bolo presne také premakané, ako odvážne – výsledkom bol dvojitý pánt, nie nepodobný takým tým lietacím dverám, aké ste s radosťou prerážali vlastným telom ešte na základnej škole, keď po vás kričal dozor.
Tento dvojitý pánt dostal aj svoj názov: “double-kinematic” a jeho princíp bol teoreticky jednoduchý, prakticky však zložitý ako návšteva párového terapeuta. Na rozdiel od vzťahovej krízy, vysvetlenie funkcie pántov Renaultu Avantime môžem prenechať videu na YouTube. Aha:
Táto funky vec Avantimu pomohla pri manévrovaní z úzkych parkovacích miest.
Inak, ak som vám to náhodou nespomenul, strecha vozidla bola dokonca presklená a to všetko pri zachovaní hliníkovej podstaty karosérie tohto kríženca kupé a MPV. Nebudem vám klamať, ale dva roky na vývoj niečoho takéhoto na prelome milénia ani neboli také zlé.
Espace s pozlátkom
Avantime však nebol unikátny len pre svoje dvere, bezstĺpikovitosť, obrovské strešné okno alebo dvojfarebné lakovanie karosérie, ktoré schytali všetky vyrobené exempláre. Avantime bol totiž ultimátnym zjavom aj v interiéri.
Palubná doska bola zjavne veľmi inšpirovaná vtedy ponúkaným Espaceom, z ktorého vychádzalo napríklad aj centrálne umiestnenie digitálneho tachometra. V celom interiéri sa však použilo toľko exkluzívnejších materiálov, krycích mechanizmov a efektných roletiek, že sa vám ako ten espaceovský vo výsledku vôbec nezdal.
Na želanie ste mohli mať aj exemplár vybavený navigáciou s farebným displejom, ktorej interface sa nachádzal pod stredovými výduchmi klimatizácie. Na rozdiel od Espaceu mal tiež výraznejší stredový tunel, ktorý delil miesto medzi štyrmi plnohodnotnými seda… kreslami, pričom každé z nich disponovalo individuálne uchyteným bezpečnostným pásom.
V interiéri našlo premiéru aj zopár prvkov, ktoré si do iných sériových vozidiel hľadali cestu o niečo dlhšie. Jeden príklad za všetky – zadné sedadlá boli umiestnené o čosi vyššie ako predné, čo zabezpečovalo záživný výhľad všetkým cestujúcim.
Pod kapotou to však bola celkom komerčná pesnička. Ako som už spomenul, auto vychádzalo z modelu Espace nielen podovzkovo, ale aj motoricky. Rázvor sedel na hodnote 2,7 metra a mohli ste ho mať s trojicou motorov. Dva boli z ríše zážihových, spaľujúcich benzín – konkrétne dvojlitrový prepĺňaný štvorvalec s výkonom 165 koní a honosné, trojlitrové V6 s výkonom 210 koní. Turbodiesely zastupovala jednotka 2,2 dCi s výkonom 150 koní a veľmi zlou povesťou, takže ak ho chcete, chcete radšej benzín (či už s päťstupňovým automatom, alebo šesťstupňovým manuálom).
Skúste ho zohnať
Problém a zároveň dôvod, kvôli ktorému sa v Autách z pekla Avantime nachádza, je ten, že ho ľudia jednoducho nechceli. Povedať, že jeho predajné čísla boli mizerné, by bola urážka mizernosti, pretože v prvom roku predaja našiel Avantime len 772 nových majiteľov. V roku 2002 to už bolo slušnejších 5037 zákazníkov a každý súdny človek by z dnešného uhla pohľadu povedal, že v roku 2003 ich bude isto viac. Nuž, nie. Počet predaných áut klesol na 2226 a predával sa až tak zle, že svoju materskú spoločnosť – továreň Matra – priviedol do krachu.
A keď krachla kvôli Avantimu aj fabrika, v ktorej ho vyrábali, Renault nemal veľa dôvodov, aby tento model ďalej držal pri živote. V nasledujúcom roku teda predal zvyšných 48 kusov, čo dovedna znamenalo celoeurópske predaje v počte 8083 vozidiel.
Čo to teda pre dnešného človeka znamená? Že Avantime je prakticky nezohnateľný…
Trt makový! Áno, 24 kusov po celej Európe (k dátumu písania článku) asi nie je úplne najväčší počet, z ktorého chcete vyberať svoju budúcu klasiku, prekvapujúce je však cenové rozpätie, v ktorom ho viete dostať.
Avantime je auto, ktoré má už dnes zaručený kult a môže byť vaše už za nejakých päťtisíc, ale za takmer nejazdené kúsky dáte aj tridsaťtisíc. A práve táto kombinácia rácia, iracionality, posúvania hraníc a sklonov privádzať svoje materské podniky do krachu, je to, čo ho robí… Ultimátnym pohrebným vozidlom klubu Áut z pekla? Viete čo, ja som s touto definíciou spokojný.
