TEST: Hyundai i30 kombi – čo viac si priať?

Automobilka Hyundai už naozaj dorástla na takú úroveň, že kvality jej modelov nemusíme spochybňovať. Bez problémoch môžeme tieto juhokórejské autá porovnávať s európskymi či japonskými. Všetky merateľné parametre sú porovnateľné. Napríklad taký motor. V našom prípade išlo o veľmi vydarenú naftovú „jedna-šestku“ s výkonom 81 kW (110 k). Nie je to veľa, no úlohu úsporného rodinného auta dokáže i30-tka kombi s týmto motorom pod kapotou plniť celkom obstojne. Veď pri troche snahy sa dá mimo mesta jazdiť aj za 4,5 litra nafty na 100 km. Aj keď sa na spotrebu nebudete sústrediť, pohybovať sa bude okolo piatich litrov. Na diaľnici, kedy motor točí 2 600 ot./min, nám palubný počítač nameral priemernú spotrebu 5,7 l/100 km. V meste bola spotreba najvyššia. Na prejdenie 100 km sme spotrebovali priemerne 6,3 litra nafty.

Každopádne, základ auta (motor) nie je zlý. Veľmi dobré sú aj jazdné vlastnosti. Podvozok Hyundaia i30 je nastavený skôr komfortne, no zvláda aj ostrejšie prejazdy zákrutami. V tom mu pomáha viacprvkové zavesenie zadných kolies, ktoré nie je v tomto segmente bežné. Dokonca aj v prípade modelov z koncernu Volkswagen je to vnímané ako prvok luxusu. Hyundai i30 má vzadu „multilink“ štandardne a pri všetkých motorizáciách.

Interiér tak isto nie je zlý. Poloha za volantom je dobrá. Drobné výčitky by smerovali k sedadlám – nie sú zlé, ale po dlhej ceste ma bolel chrbát. Aj ergonómia interiéru je v poriadku, rovnako ako použité materiály. Trošku neprehľadná mi však pripadala manuálna klimatizácia – teplota v °C nie je na ovládači zaznačená. Treba si teda vybrať medzi režimami veľmi teplo, resp. veľmi chladno, alebo iba trochu teplo a trochu chladno. Čo ma ale v horúcich letných dňoch hnevalo na tomto aute najviac, bolo neautomatické ovládanie elektrických okien. Iba vodičovo sa spustí kompletne, ale ak ho chcete vytiahnuť, ovládač treba držať po celý čas. Pre ostatné okná to platí ako v prípade sťahovania tak aj vyťahovania. Tento nedostatok by som označil až za nebezpečný. Vodič totiž nemá vždy niekoľko zbytočných sekúnd na to, aby mohol držať ruku na ovládači okien.

Zmieňované problémy by sa mohli javiť ako malichernosti. A ono to aj sú malichernosti, čo je znakom toho, že Hyundai i30 nemá žiadne závažné nedostatky. Ostáva už iba doladiť detaily. Navyše, spomínané nedokonalosti sa týkajú strednej výbavy Comfort (a samozrejme aj najnižšej výbavy Classic – tá má vzadu manuálne sťahovanie okien). Najvyššia výbava Style už má ale automatickú dvojzónovú klimatizáciu s režimami „Fast“ a „Soft“ ale aj s automatickým odhmlievaním čelného skla. Elektrické otváranie všetkých štyroch okien je v prípade výbavy Style plne automatické. Tá je však o mastných 3 500 € drahšia. Iste, spolu s automatickou klimatizáciou a automatickým ovládaním okien dostanete kopec ďalších príjemných prvkov luxusu či komfortu a najmä silnejší motor. Celková cena už ale presiahne 20 000 € a to je už celkom dosť. Obzvlášť s prihliadnutím na to, že priamo v nemeckom meste Rüsselsheim, kde si Hyundai zriadil európsku centrálu, sídli ešte jedna domáca automobilka, ktorá predáva veľmi podobné auto. Je dokonca o niečo lacnejšie a úspornejšie. Na to ale Hyundai kontruje spomínanou päťročnou zárukou bez obmedzenia kilometrov, piatimi rokmi asistenčných služieb zdarma a päťpercentnou zľavou v servise počas tohto obdobia. Zákazníci Hyundaia navyše neplatia registračnú daň a získavajú PZP a havarijné poistenie na rok zadarmo. Nie je jednoduché si to všetko spočítať, no aspoň už vieme, prečo nie je Hyundai stále najlacnejší.