Dnešné Autá z pekla budú trocha odlišné, podobať sa budú hádam len na tie o fantasticky tragickom príbehu o DeLoreane. Totiž, podobne ako pri legendárnom nerezovom ťažítku, aj tento príbeh sa odvíja predovšetkým od postavy hlavného protagonistu. Dámy a páni, privítajte žijúcu legendu motoristickej úchylnosti, istého Güntera Artza z Hannoveru.
Predstavte si, že máte skvelého kamaráta, ktorý je síce skvelý kamarát, ale okrem toho zbiera bábiky a po nociach sa baví tým, že im zamieňa hlavičky. Asi taký pocit museli mať nadriadení z Güntera Artza, keď sa mu v sedemdesiatych rokoch vďaka neortodoxnému plánu na úspech začalo dariť.
Na začiatku je kapitalizmus
Günter Artz je pre bežného fanúšika motorizmu v podstate neznáma postavička. Nezaložil žiadnu automobilku, nestvoril pretekársky tím a dokonca ho to na pretekárske dráhy neťahalo ani ako jednotlivca. Günter bol skôr taký zvedavý fachman a schopný manažér, ktorého celkom bavila jeho robota. A tou nebolo nič menšie (a ani väčšie), ako šéfovať istému hannoverskému dílerstvu Nordstadt, jednému z mnohých v okolí.
Bolo to na začiatku sedemdesiatych rokov, konkrétne v roku 1971, keď sa Günter dostal do pozície, ktorá zmenila nielen jeho kariéru, ale aj spôsob, akým sa dnes pozeráme na automobilové showroomy. Sám veril, že dôležitosť dílera ako medzičlánku medzi automobilkou a zákazníkom je často väčšia, ako dôležitosť značky automobilu.
Ako prvý tak začal stvárať kúsky, ktoré dnes poznáme ako celkom bežné. Áno, aj to, že na predávané automobily napríklad lepil samolepky s logami svojho dílerstva, čiže ak budete nabudúce behať okolo auta s technickým benzínom, viete komu máte ďakovať. Predovšetkým však pochopil, že ak chcete prevalcovať konkurenciu, musíte… No, viete, poskytnúť v porovnaní s ňou aspoň nejakú výhodu.
Ako prvý tak začal pretláčať také veci ako predĺžená záruka na vozidlá viacerých výrobcov. Alebo sa nezdráhal ponúkať aj zánovné či ojazdené vozidlá so zárukou. Alebo – a to predovšetkým – ponúkal automobily špeciálne upravené značkou Nordstadt pomocou rôznych dostupných, aj na mieru vyrobených dielov. Také automobily, aké ste skrátka nikde inde nekúpili.
Automobilový Frankenstein
A viete čo? Fungovalo to. Sieť Nordstadt sa stala relatívne známa nielen v Hannoveri a okolí, ale aj v širšom rozpätí naprieč severným Nemeckom. Ako správnemu príslušníkovi anglosaskej kultúry dvadsiateho storočia, to však Günterovi stále nestačilo. Mal totiž sen, ktorý po prvý raz vyšiel najavo v roku 1974. No, sen. Skôr riadnu úchylku, v ktorej ho nikto nevedel zastaviť.
Artz začal čoraz viac času ako v kancelárii tráviť v dielni, čoho výsledkom bol napríklad tento Volkswagen 1303. Obyčajný Chrobák, poviete si? Prefíkaný bastard, odpovedám!
Ale dobre, chápem. Nie každý totiž na prvý pohľad vidí, že tento chrobák je asi o desať čísel širší, ako ten štandardný. Zároveň si len málokto všimne rebrované prieduchy za prednými dverami, ktoré autu daroval Volkswagen typ 412. A už vôbec nikto si nevšimne plochý šesťvalec z modelu 911 Carrera, ktorý je spriahnutý s „wageňáckym“ pohonným ústrojenstvom a podvozkom z „dostupného“ športiaka VW-Porsche 914.
Ak je toho na vás veľa, zjednoduším: Günter jednoducho zobral podvozok a motor z Porsche, aby naň navaril trocha upravenú, ale na prvý pohľad nerozpoznateľnú karosériu bežného auta. Predpokladám, že ste už niekedy počuli, že s jedlom rastie chuť – a v tomto prípade bol Artz vyhlásený gurmán.
Jeho Nordstadt Beetle Carrera totiž odštartoval sériu nekontrolovaných bunkových delení na rôznych iných výrobkov od renomovaných nemeckých automobiliek. Hneď po Chrobákovi sa Günter pustil do krásneho Volkswagenu Scirocco, ktoré sa mu síce zdalo dostatočne príťažlivé, no príliš nepraktické do bežného života. Prerobil teda jeho zadnú časť na karosériu kombi, pričom výsledné čudo dostalo meno Sciwago (SCIrocco WAGOn) a nezvyčajnú siluetu karosérie typu shooting brake (trojdverové kombi).
Medzi rokmi 1977 a 1978 vzniklo presne 52 kusov tohto Nordstadtu Sciwago (aj vám to meno pripomína rybie prsty?), z ktorých sa dodnes zachovalo len asi sedem kusov. Inak, ak máte pocit, že vám toto Scirocco niečo pripomína, nie ste úplne mimo – traduje sa, že Volkswagen Polo druhej generácie, ponúkaný tiež ako kombi, sa inšpiroval práve v Artzovom Sciwagu.
Automobilový Jánošík
Sciroccom to však rozhodne neskončilo. Tento automobilový Michelangelo Frankenštajn si práveže trúfol na ešte väčšie sústa, akými boli automobily značky Porsche. Lebo šak prečo ne, aj tie Nordstadt predával.
Netrvalo dlho a svet mohol privítať dve vozidlá, o ktorých nikto netušil, že ich potrebuje, až kým ich nevidel. Zatiaľ, čo sa však konverzia subtílneho kupé 928 zmenila na vizuálnu paródiu na AMC Pacer (čo je vlastne tiež paródia na auto), Porsche 924 dostalo veľmi proporčnú nadstavbu zadnej nápravy, ktorá stuttgartskému kupé sedí hádam lepšie, ako originál.
Kombíky boli vo všeobecnosti jednou z Artzových najobľúbenejších obludiek. Z neskorších rokov sa stal známym predovšetkým gigantický Opel Senator kombi, alebo niečo, čo absolútne, totálne, ale že neskutočne potrebujem. Slávne Audi Ur-Quattro v prevedení kombi – a akoby to nestačilo, dokonca s preskleným vekom piatych dverí!
Günter Artz by sa vo všeobecnosti dal vnímať tromi rôznymi – a rôzne lichotivými – optikami. Predovšetkým to bol už spomínaný automobilový Frankenstein, ktorý sa snažil nadopovať bežné vozidlá. Ďalšou jeho osobnosťou by mohol byť bol automobilový Jánošík, lebo športovým autám pridával praktickosť, a praktickým autám zasa dodával šmrnc (napríklad Volkswagen Golf Speedster so zníženou strechou). Jeho poslednou osobnosťou však je tak trocha aj automobilový Mengele. Lebo to sa jednoducho krajšie povedať nedá.
Automobilový Mengele
Prvý skutočne šialený pojekt vymyslel Artz na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. V rámci neho v podstate skopíroval pôvodnú ideu Chrobáka s motorom z Porsche, len ju doviedol do dokonalosti v úplne novej forme. Rolu Chrobáka tentoraz vystriedal jeho duchovný nástupca – už vtedy veľmi obľúbený Golf – a rolu darcu orgánov predstavovalo vrcholové Porsche danej doby, úžasné a technologicky vyspelé Porsche 928.
Každý, kto má aspoň základnú priestorovú predstavivosť, musí na týchto dvoch vozidlách hneď vidieť množstvo nepomerov. Napríklad ten elegantný nedostatok Golfa, že v porovnaní s osemvalcovým GT od Porsche má šírku kancelárskeho papiera. Artz tento problém vyriešil preňho typickým spôsobom – karosériu najpredávanejšieho Volkswagenu rozšíril o 23 centimetrov, nutné bolo ešte menšie predĺženie v oblasti za prednými kolesami.
Samonosná karoséria Golfu týmito zásahmi stratila aj tú trochu torznej tuhosti, preto je celá stavba zrealizovaná na základe rúrkového rámu, do ktorého bola vsadená pohonná jednotka, prevodovka a podvozok zo stuttgartskej strely. A zatiaľ čo zvonka sa Nordstadt Golf na drsňáka príliš nehral, interiér si takmer bez zmeny prevzal z Porsche.
Výsledok bol… mätúci. Okrem toho, že pri porovnaní s klasickým Golfom vyzeral Nordstadt Golf ako z apokalyprického filmu, bol dokonca rýchlejší ako jeho mechanický základ. 240 koní zo 4,5-litrového atmosférického osemvalca stačilo Golfu na maximálnu rýchlosť až 233 kilometrov za hodinu – kým Porsche sa vedelo rozbehnúť „len“ na 228 kilometrov.
Dôvody tohto dynamického rozdielu neuhádnete. Vraj za tým bola lepšia aerodynamika Golfu, ktorý poskytoval menší súčiniteľ odporu vzduchu ako aerodynamicky pôsobiaca 928. Skutočná sranda však nastala až pri neskorších verziách, ktoré sa dodávali aj v prevedení so 4,6-litrovým tristokoňovým motorom. Celkovo bolo vyrobených šestnásť kusov – desať slabších a pravdepodobne šesť silnejších bastardíkov.
Transatlantické roky
Zhruba v polovici osemdesiatych rokov sa však Artz dostal do sporu s materskou spoločnosťou Bischof&Hammel, ktorá vlastnila sieť dílerstiev Nordstadt. Spoločnosti sa nepáčilo, že Günter začal Nordstadt ukazovať skôr ako úpravcu automobilov, než ako dílera. Günter bol však správne tvrdohlavý frajer, takže z firmy napokon odišiel a založil si svoju vlastnú dieľňu. Na tej istej ulici v Hannoveri, na dohľad z Nordstadtu!
Keďže však mal Nordstadt v tom čase pod palcom celú VW Group, Günter sa musel v rámci značiek trocha preorientovať. Skončil pod krídlami Opelu, kde upravoval už spomínané Senatory na kombiverzie, podobnej úprave sa však nevyhol napríklad ani prvý Opel Corsa. Ale aj keď naďalej – v menšej miere, ale predsa – upravoval aj Porsche, čo mu zabezpečovalo hlavný finančný príjem, jeho tržby postupne klesali. The End Was Near.
So svetom obskúrnych úprav sa však Günter rozlúčil vo veľkom štýle. Ešte, než jeho firma – teraz už hrdo nazvaná Artz – skončila v roku 1992 v prepadlisku dejín, stvoril tento Nemec dva unikátne (a unikátne úchylné) stroje.
Pozrite sa pred seba, teraz sa pozrite vedľa seba. Pre kalibráciu sa mrknite do zrkadla a napokon naspäť na monitor – toto naozaj nie je Opel Kadett. Je to Artz Cordette, a ako vám už názov naznačuje, ide o pokútnu kombináciu Opelu Kadett GSi a – počkajte si – Chevroletu Corvette C4!
Postupovalo sa rovnako ako v prípade Nordstadtu Golf, len sa trocha pomenili prísady. Chevrolet bol násilne dekapitovaný (alebo dekapotovaný, ak chcete), jeho podvozok aj s 381-koňovým osemvalcom dostal rúrkový rám a na jeho vonkajšiu stranu bola naozaj, ale naozaj veľmi násilne natlačená karoséria Kadettu. Výsledok mal síce proporcie decembrového kĺzavého mediánu, no z nuly na stovke bol už za 6,5 sekundy a z nejakých záhadných príčin ho Artz dokázal dostať aj cez prísne nemecké homologizačné procesy.
Labutia pieseň
Inak, toto vozidlo vlastní pán Artz doteraz a nestojí v garáži samé. Spoločnosť mu robí úplne posledné vozidlo, ktoré Günter postavil – Lotus Calibra. Opäť rúrkový rám, opäť civilná karoséria a opäť úplne ujebaný neortodoxný mechanický základ, ktorým nebolo nič iné, ako legendárny Opel Lotus Omega – sedan strednej triedy s prepĺňaným šesťvalcom, ktorý generoval šialených 382 koní a 568 newtonmetrov krútiaceho momentu.
Calibra je azda najdecentnejšia zo všetkých monštruózností, ktoré mal tento človek na svedomí. Od sériovej verzie sa líši o trocha širšou karosériou, dvomi prídavnými chladiacimi otvormi a diskami z legendárnej Omegy. Calibra, auto známe svojou torznou tuhosťou na úrovni lasagní, sa isto potešila aj spevneniu karosérie a úplne mimo známy vesmír bola aj jej dynamika. Tomu sa hovorí štýlová labutia pieseň, čo?
Určite áno. Štýlová labutia pieseň človeka, ktorý si povedal, že jeho značka bude viac ako značka automobilky – a na istý čas mal pravdu. Človeka, ktorý si išiel za svojím snom, i keď bol tak trocha úchylný. Človeka, ktorý sa týmto stáva patrónom všetkých Áut z pekla, pretože sa nezastavil pred ničím, dokonca ani pred vkusom. A to je autentická frajerina.
