Ani za 13 rokov sme sa nedopracovali k vznášajúcim sa autám. Nehovoriac o tom, že spomínaný film určite nebol historicky prvým sci-fi, kde sa objavili lietajúce autá. Pri pohľade na Hyundai IONIQ mi hlavou preblesla myšlienka, že tá budúcnosť vyzerá stále pomerne súčasne. A to je len dobre. Aspoň mne osobne je tento dizajn sympatickejší ako násilne futuristické krivky niektorých japonských hybridov. Pri pohľade na IONIQ je taktiež evidentná snaha konštruktérov o dosiahnutie tej typickej „hybridovskej“ siluety, ktorá je cestou k minimálnemu odporu vzduchu. Vo finále sa však IONIQ môže pochváliť nielen športovo-elegantnými krivkami, ale aj odporom vzduchu s koeficientom iba 0,24, čo vôbec nie je zlé. To však ani zďaleka nie je všetko. Pod povrchom aerodynamickej karosérie IONIQ ukrýva premyslenú konštrukciu s vysokým podielom vysokopevnostnej ocele. Predná kapota, veko batožinového priestoru, predná aj zadná nosníková priečka, ako aj niektoré podvozkové komponenty sú z hliníka, čo ešte viac pomáha znižovať hmotnosť auta. Batéria poháňajúca elektromotor je umiestnená pod zadnými sedadlami, čo má zas výborný vplyv jednak na nízke umiestnenie ťažiska, ale aj na lepšie rozloženie hmotnosti.
Ekologické materiály
O interiéri sa nedá povedať, že by bol vyslovene futuristický. Po dizajnovej stránke je len moderný, ale v podstate konvenčný, čo je dobré. Človek sa nemusí pasovať s ergonómiou netradičných dizajnových výstrelkov v interiéri a rýchlo sa v ňom zorientuje. Páčia sa mi lemy výduchov klimatizácie modrej farby (znak hybridu, elektromobil sa odlišuje medenou farbou) ale aj tlačidlá na spodnej hrane stredovej konzoly, ktoré akoby viseli vo vzduchu. Futuristické sú však použité materiály. Vnútorné obklady dverí sú vyrobené z recyklovaného plastu kombinovaného s drevenými pilinami a vulkanickým kameňom. Pri rovnakej vzhľadovej kvalite a akustických tlmiacich vlastnostiach je hmotnosť obkladov dverí nižšia o 20 % oproti obkladom z bežného materiálu. Použitím prírodných materiálov v interiéri konštruktéri dosiahli mäkší, prirodzenejší hmatový dojem spolu so znížením závislosti na plastoch vyrobených na báze ropy. Ekologický prístup vidno aj v ďalších oblastiach tohto auta. Surový materiál extrahovaný z cukrovej trstiny je sčasti použitý na výrobu čalúnenia stropu a kobercov na podlahe, čo prispieva k zlepšeniu kvality vzduchu v kabíne a uľahčuje recykláciu častí vozidla po uplynutí jeho životnosti.
Všetko má svoje miesto
Na IONIQu sa mi páči, že bol od začiatku vyvíjaný ako hybrid, resp. elektromobil. Vďaka tomu sa konštruktéri nemuseli uchyľovať k žiadnym kompromisným riešeniam. Keďže začínali na čistom papieri, mali možnosť navrhnúť auto tak, aby do neho dokázali umiestniť všetky komponenty zložitej hybridnej sústavy a aby pritom stále ostalo dostatok miesta pre pasažierov a ich batožinu. Môžem len skonštatovať, že sa im to podarilo. Priestor na zadných sedadlách sa dá porovnávať s modelom i40. Jedine vyšší ľudia by mohli mať problém s miestom pre hlavu, keďže strecha sa smerom dozadu dosť prudko zvažuje. So svojimi 180 cm som sa však dozadu zmestil ešte aj s malou rezervou.
Zázraky sa nedejú
Dočítali ste sa až sem? OK, skvelé. Ešte predtým, ako napíšem to, na čo všetci čakáte, musím povedať, že IONIQ jazdí naozaj skvelo. Má viacprvkovú zadnú nápravu a na to, že je to ekologicky orientované auto, aj celkom tuhý podvozok. Mne sa to síce páčilo, ale takémuto autu by možno viac sedelo komfortnejšie naladenie. To však nie je podstatné. Asi najdôležitejšia je spotreba paliva. Pripravení? Počas nášho testu sa v meste pohybovala okolo šiestich litrov benzínu na 100 km. Žiadna sláva, čo? Už som ale nebol až tak prekvapený. O prvotný šok sa postarala KIA Niro, ktorá zdieľa s IONIQom techniku. Tá v meste jazdila tiež za 6 litrov. Mimo mesta je však IONIQ úspornejší. Na okreskách mu stačilo len 4,5 l/100 km (Niro potrebovalo o liter viac), pričom na diaľnici nám palubný počítač odmeral spotrebu opäť 6,0 l/100 km (Niro si bralo z nádrže na diaľnici o 1,5 l viac). Čo je teda výhodou IONIQu pred konkurenčnými hybridmi? Okrem výrazne lepšej ceny, čo je sám o sebe pádny argument, to bude asi iba dvojspojková prevodovka. Vďaka nej auto pekne reaguje na plyn a zrýchľuje s väčším odhodlaním, a to aj bez zbytočnej drámy v podobe do nebies vystrelených otáčok motora.
Resumé
Ak by som to mal celé zhrnúť, tak by som povedal asi len toľko, že hybridná verzia IONIQu je vcelku príjemné auto. Jazdí výborne a na ceste zaujme svojím neopozeraným dizajnom. Navyše sa vám postará o imidž človeka, ktorému záleží na životnom prostredí. Škoda len, že úspora paliva, a tým aj emisií, nie je v porovnaní s konvenčnými vozidlami väčšia.
Základná cena modelu – Hyundai IONIQ hybrid Comfort: 22 990 €
Základná cena testovanej verzie – Hyundai IONIQ hybrid Style: 26 990 €
Záruka: 5 rokov bez obmedzenia kilometrov (8 rokov na batériu)
Registračná daň: 0 €
| Technické údaje | |
|---|---|
| Motor | |
| Typ motora: | radový, zážihový + elektromotor |
| Valce/ventily: | 4/16 |
| Zdvihový objem [cm3]: | 1580 |
| Najvyšší výkon [kW (k)/ot./min.]: | 104 (141)/5700 |
| Najvyšší krút. moment [Nm/ot./min.]: | 265 /1000-2400 |
| Prevádzkové vlastnosti | |
| Maximálna rýchlosť [km/h]: | 185 |
| Zrýchlenie z 0 na 100 km/h [s]: | 11,1 |
| Spotreba - mesto/mimo/kombi [l/100 km]: | 3,9/3,9/3,9 |
| Rozmery a hmotnosti | |
| Batožinový priestor [l]: | 550 |
| Objem nádrže [l]: | 45 |
| Prevádzková hmotnosť [kg]: | 1370-1477 |
| Rozmer pneumatík: | 225/45 R17 |
| Dĺžka [mm]: | 4470 |
| Šírka [mm]: | 1820 |
| Výška [mm]: | 1460 |
| Rázvor [mm]: | 2700 |
