Skúsenosť ma naučila, že multifunkčné veci jednoducho nefungujú. Základný princíp multifunkčnosti je totiž nahradiť dva predmety, ktoré robia svoju prácu dobre, jedným predmetom, ktorý nerobí ani jednu z dvoch požadovaných činností poriadne. Dámy a páni, privítajte Ssangyong Rodius – auto, ktoré dobre plnilo úlohu korábu, bohužiaľ však nestihlo vyzerať ako auto.
Wau, no, SsangYong. To je na dlhšie, ale dnes úprimne nemám náladu na štiepenie atómu, tak to skúsim zhrnúť – pokiaľ možno – vecne. Aby sme totiž v plnom rozsahu pochopili, prečo automobilka, ktorá používa ostrieľanú techniku Mercedesu-Benz a balí ju do praktických karosérií, dokáže byť na našom trhu taká neúspešná, musíme sa zamerať predovšetkým na krajinu jej pôvodu.
K-pop
SsangYong je, ako inak, automobilka s koreňmi v Južnej Kórei. A ak si ešte pamätáte, nebolo to zasa až tak veľmi dávno, keď kórejské automobily spôsobovali takmer automaticky mierny úškrn. Sčasti preto, lebo sme boli zvyknutí na trocha iný kvalitatívny štandard (aj keď tu, v krajinách bývalého východného bloku…), svoj faktor však v slovensko-kórejských vzťahoch hrajú aj kultúrne rozdiely. Vysvetlím.
Už prvých niekoľko sekúnd z videa naznačuje, že napríklad aj taká priemerná kórejská reklama stavia na princípoch, ktoré v priemernom európskom divákovi vzbudzujú dáviaci reflex. Aj keď to vlastne každá spievaná reklama (pozerám sa na teba, Dedoles). Chcem tým povedať, že medzi nami a ľuďmi, ktorí okupujú druhú stranu zemegule, ako my, je prirodzene istý rozdiel, ktorý sa prejavuje napríklad aj v automobilovom dizajne.
Jeden príklad za všetky: Hyundai a KIA to napríklad začali chápať už takmer dvadsať rokov dozadu. Akonáhle vycítili na európskom trhu potenciál (lebo kedysi tam ešte bol), začali budovať svoje vývojové strediská aj na starom kontinente a výsledkom je generácia vozidiel navrhnutých v Európe a pre Európanov, ktorá sa tiahne počnúc Ceedom a Hyundaiom i30 doteraz. No a presne toto pochopenie tak trocha chýbalo SsangYongu.
Očná urážka
SsangYong Rodius je však predsa trocha špecifický prípad. V skratke ide o vozidlo, ktoré vzniklo v čase, keď bola automobilka v strašných sra*kách. A podobne ako niekto, kto sa ocitne v podobne prekérnej situácii a disponuje aspoň minimálnou sebareflexiou, aj v SsangYongu sa na chvíľu uzavreli do seba, aby sa vrátili k rysovacím doskám. A to všetko len preto, aby nám v roku 2004 ukázali niečo tak ohavné, že to nikto nechápal. A navyše v dobe, keď si svet myslel, že po facelifte Multiply už bude len dobre.
Predstavte si, ako vám niekto oznámi, že vo svojich dvadsiatich rokoch prestal vyjedať šušne z nosa len preto, aby jedným dychom dodal, že presedlal na ušný maz. Asi tak sa cítilo európske publikum, keď spadli plachty jedného z najkontroverznejších áut v histórii ľudstva. Za tento titul vďačí predovšetkým svojej dizajnérskej inšpirácii v luxusných jachtách, ktorú šéfdizajnér Ken Greenley zobral jednoducho príliš vážne.
Počkajte, nadobudli ste predošlým prirovnaním pociť, že Rodiusu krivdím? Okej. Zozbieral som preto niekoľko dobových referencií z jeho uvedenia v roku 2004. Rodius bol označovaný aj ako “trieda R s Downovým syndrómom“, či pomerne stroho a veľavravne ako “nepríjemne vyzerajúci”. Niektorí recenzenti jeho štýl popisovali ako kontroverzný, vyzývavý, ohavný, nechutný, poburujúci, škaredý ako prasa, cucajúci, dokonca “s kolesami nákupného vozíka”. Mojou najobľúbenejšou recenziou jeho vzhľadu je ale “Očná urážka”.
Jáj, vy ste si mysleli, že sme už skončili?
Napríklad taký Top Gear ho opisoval hneď niekoľkokrát. Najprv ocenili jeho “pochmúrnu prednú časť”, neskôr zasa traja králi moristických show naznačili, že vďaka Rodiusu “bol prepísaný celý súbor pravidiel toho, čo je škaredé”. V roku 2009 nadobudol Rodius veľavravné ocenenie WTF Awards, pričom Clarkson podotkol, že “Rodius vyzerá, že bol dotlčený fľašou v barovej bitke a zošíval ho slepý doktor”.
Majster prirovnaní a nedomyslených činov dokonca položil svojho času do éteru taký náklad, že z toho trieska dverami: “Rodius je ako kupé a dodávka, ktoré boli spojené do najzvrhnutejšieho spojenia, odkedy sa Caligula zamiloval do jeho koňa”.
Dobré auto (v podstate)
Rodius bol skrátka taký škaredý, že všetci expresne rýchlo zabudli na naozaj veľké množstvo nezvyčajných a praktických vlastností, ktorými disponoval. Bol postavený na podvozku, ktorý vychádzal ešte z nezničiteľného know-how od Mercedesu-Benz, rovnako používal aj motory stuttgartskej automobilky. Jeho legendárny turbodieselový päťvalec OM 612 s výkonom 121 kW (162 k) síce schytal slušnú kritiku za svoj paleolitický pôvod, no to bolo tak všetko, čo ste mu mohli vyčítať. Možno ešte spotrebu na úrovni 10 litrov na stovku…
…Lenže potom si uvedomíte, aké je toto vozidlo obrovské. Rodius mal na dĺžku masívnych 5126 milimetrov, na šírku takmer dva metre a na výšku až 1821 milimetrov. A ak vám nestačilo, jeho rázvor je až vulgárne tri metre! Na takomto pôdoryse teda neprekvapí, že poskytoval miesto až pre 9 pasažierov v usporiadaní 2+2+2+3 miest. Poviete si, že to je veľmi veľa ľudí v jednom osobáku, to však ale netušíte, že na domácom trhu sa robili aj verzie s usporiadaním 2+3+3+3, ktoré dovedna previezli až 11 osôb! A to už je (istým úchylným spôsobom) sexy.
Na ceste to potom bolo, hm, celkom v pohode. No so svojou masívnou hmotnosťou (cca 2300 kg), výškou priemerného Európana na špičkách a podvozkom poddajným ako uhorka v desiatovom rožku strácal na akékoľvek dynamické ašpirácie. Úplne za reč nestojí ani manévrovateľnosť tohto vozidla, ktoré sa podľa legendy v najvyšších výbavách predávalo aj s dvoma remorkérmi.
Ale nie, nebudem stále len žartovať. Rodius bol skrátka škaredý, komfortný a efektívny len vtedy, keď bol plne obsadený. Spolu s mizernými predajnými výsledkami ho to však radí presne medzi jachty, takže jeho poslanie cestného korábu zostalo naplnené.
Niet čo dodať
Rodius je jedným z tých menej výrazných kusov techniky, ktoré si zaslúžilo honorovanie čestným titulom Auta z pekla. Jeho vzhľad bol pri uvedení na trh jeho hlavným prekliatím, jedným dychom však treba dodať, že bez vzniknutej kontroverzie by sa na Rodius totálne zabudlo. To preto, lebo okrem jeho zvláštneho vzhľadu to bolo totálne priemerné auto s mizernými, no komfortnými jazdnými vlastnosťami, starými motormi, výsostne úžitkovým zameraním a radšej nezisťovanou úrovňou pasívnej (ne)bezpečnosti.
Jednoducho nuda v prášku bez zjavnej invencie. No aj to stačí na to, aby sa ocitol v klube Áut z pekla s čestným uznaním.
NEPREHLIADNITE:
ODOBERAŤ VIDEÁ
