Niekto minule pod Autami z pekla prehlásil, že si nemyslí, že by sa tu mali objaviť niektoré vozidlá len preto, že sú škaredé. Tomuto diskutérovi by som chcel špeciálne venovať tento článok (a vyhliadkovú jazdu vo Volkswagene Lupo). Pretože, dámy a páni… dnes si posvietime na Mitsuoku.
S Mitsuokou je to také zvláštne. Ono sa totiž nedá povedať, že vyábajú zlé autá – veľmi dlho sa totiž ani nedalo povedať, že by nejaké vyrábali. Skôr ich “len” prerábali. Ale dobre, priznáme im to, veď boli v roku 1996 dokonca oficiálne uznaní ako 10. japonská automobilka. Čiže áno, ako som písal ďalšie a ďalšie Autá z pekla, Mitusoka tam skrátka vždy stála ako posledná možnosť; pomyselný maják istoty.
Skrátka taká možnosť, ktorú použijem napríklad vtedy, keď mi dôjdu nápady na všetky ostatné pekelnosti. Alebo napríklad vtedy, keď budem mať príliš drastickú opicu a rozmýšľanie jednoducho nebude v ponuke dňa (hádajte, ktorá z týchto dvoch možností sa práve stala).
Takže, ahoj Mitsuoka. A ako by povedal Otis v tomto legendárnom tracku v čase medzi 1:23 až 1:28:
Mitsuoku som začal registrovať už ako fakt malé decko niekedy okolo roku 2004, keď už na niekoľký raz postupne predstavovali svoj barokne až secesne tvarovaný model Orochi. Orochi je jedno z najzbytočnejších exekúcii toho, ako svet zbaviť čoraz raritnejších Hônd NSX prvej generácie (vôbec, ako sa skloňuje Honda, povie mi niekto?!).
Začiatok infekcie
Mitsuoka tu ale bola už predtým. Nie dlho predtým, skôr len tak kratúčko, ale to ľudstvu podľa mňa celkom stačí. Celá táto “automobilka” totiž už z diaľky smrdí WTF Faktorom a prislúchajúcou absenciou vkusu. Narozdiel od ostatných automobilových nepodarkov však Mitsuoka nežije napriek tomuto faktu, ale skôr len vďaka nemu.
Samotná automobilka je na informácie o nej relatívne skúpa. Skúste navštíviť jej web z roku (asi) 2005 (pred Kristom) a pokojne sa pozrite sami, akými slovami sa Mitsuoka vo svojej kvetnatej a gramaticky neveľmi dobre zvládnutej “About us” sekcii častuje. Nájdete tam slová ako originalita, ručná výroba, zmysel pre detail a, predovšetkým, srdce. To posledné je tam spomenuté toľkokrát, že sa bojím, aby tie karosérie nevyrábali z kravských sŕdc, alebo niečoho podobne obskúrne japonského.
Pokúsim sa vám teda filozofiu automobilky Mitsuoka zhrnúť stručne a s klasickým, buranským stredoeurópskym nepochopením čohokoľvek z akejkoľvek inej kultúry: Mitsuoka v skratke zoberie už existujúci Nissan, Hondu alebo iné vozidlo prevažne japonskej značky a spraví mu facelift v “klasickom” štýle.
Teraz, existuje niekoľko štýlov, ktoré by sa dali nazvať ako “klasické”. A je dobré vedieť, že Mitsuoka sa špecializuje na ten anglicky klasický: Oblé tvary, veľké, dominantné a hranaté pochrómované masky chladiča, kolesá s pôsobivým výpletom a zadné časti navrhnuté tak, aby evokovali ruky elegantne zopnuté za chrbátom. A všetko by to bolo úplne v pohode, keby sa to nesnažili aplikovať napríklad na Nissan Micra.
Presne to bol totiž počin, ktorý Mitsuoku po dvadsiatich rokoch existencie zapísal do análov svetového automobilizmu ako regulérnu automobilku: Mitsuoka Viewt, alebo inak povedané, baroková úprava Nissanu Micra druhej generácie.
Áno, presne toho, na ktorom boli postavené štvorčatá Pike Cars, o ktorých som písal pred týždňom. A možno je to len náhoda, no stalo sa tak presne vtedy, keď sa v Japonsku ľudia zbláznili do Nissanu Figaro – v roku 1993.
Recyklovaný nevkus
Myslím, že Micra, na ktorú niekto nalepil predok a zadok Jaguaru XK120 je dostatočný zločin za povesenie niekoho za niečo signifikantné do prievanu. Tento stredoeurópsky názor si však môžem strčiť niekam vedľa viedenskej šnicle a strachu z imigrantov, keďže Japonci tento koncentrovaný nevkus jednoducho chceli a kupovali. Vlastne by sa dalo povedať, že publicita získaná Viewtom Mitsuoke konečne pomohla stať sa automobilkou.
Čo s týmto titulom šikovníci japonskí spravili? Samozrejme, ďalšieho bastarda. Volalo sa to Dore a bolo to postavené na platforme Fordu Mustang (toho hranatého, tzv. “Foxbody”). V podstate ale išlo len o kabrio verziu modelu Le-Seyde, ktorý bol zasa postavený na kupé Nissan Silvia S13. Teda, na tom bol postavený najprv, neskôr už ho stavali na karosériách Silvie S15. Ste trocha zmätení? Môže byť – jeden model od Mitsuoky totiž môže mať rôzne základy.
Takže napríklad – zatiaľ, čo vaša Mitsuoka Galue môže byť založená na Nissane Crew (HK30), susedova môže používať základy Nissanu Cedric (Y34). Sused z druhej strany má potom Galue, ktoré je založené na Nissane Fuga (Y50) a ten oproti má kabriolet, ktorý zasa vychádza z Fordu Mustang. A všetci máte ulicu plnú fakt hnusných áut.
Ľudské telo je v podstate len fakt veľký kus mäsa, cez ktorý tečie elektrina, takže sa občas niekto jednoducho nevydarí. A potom sa dejú také veci, že niekto skrátka kupuje Mitsuoky, nosí rúško pod nosom alebo vám bráni sa v kolóne úplne legálne zazipsovať, lebo “nečakáte poctivo v rade”. Ideálne kombo.
Až do dnešných dní
Je celkom obdibuhodné, že napriek všetkému to Mitsuoka dala až do dnes. Viete, kríza v roku 2001, či tá veľká z rokov 2008 – 2009 poznačili automobilový svet napríklad smrťou SAABu, Pontiacu a iných legendárnych automobiliek. Ale nie, Mitsouka to zatiaľ vždy prežila, čo je tak troška nefér.
Obzvlášť, keď si uvedomíme, s akým modelovým line-upom. Mitsuoka dnes predáva už spomínanú Galue, no v ponuke je napríklad aj otrasný barokný remake Mazdy MX-5, zvaný ako Himiko. Ďalej je tu Toyota Corolla prerobená tak, aby ju nespoznala ani vlastná mater, s nemenej zaujímavým názvom Ryugi. Z ponuky bohužiaľ nezmizla ani baroková Micra Viewt, no na druhej strane sa do nej dostal model s názvom Rock Star. To je opäť Mazda MX-5, no tentoraz je z nej takmer replika Chevroletu Corvette C2.
Čiže, aké plynie ponaučenie z tohto príbehu? Absolútne žiadne. Nesnaž sa, všetko je jedno – tak či tak sa na konci dňa nájde niekto, kto si nechá svoju Hondu NSX prerobiť na Orochi, o ktorom automobilka tvrdí, že je “Prvé módne superauto – superauto, ktoré si kúpite na to, aby sa za vami otáčali hlavy”.
Ale povedzme si narovinu, na to vám stačí aj donaha sa vyzliecť, zakričať “Jumanji” a skočiť šípku do stolovej hry na detskom tábore. A bezbrehé kričanie o pozornosť, keď nemáte čím zaujať, je celkom slušným dôvodom na to, aby sa Mitsuoka stala právoplatným členom klubu Áut z pekla. Celá, aká je.
A teraz, ak mi dovolíte, si idem dať vyprošťovák a čierny čaj. Konečne.
NEPREHLIADNITE:
ODOBERAŤ VIDEÁ
