Turbo, spätné zrkadlo či pohon 4×4: Za týchto 10 vecí vďačíme motoršportu!

1186
Zdroj: Toyota TS

Nezáleží na tom, či jazdíte rodinným vanom alebo športovým kupé. Vaše auto má v sebe v každom prípade viac z rely alebo pretekárskych automobilov, ako by ste si mysleli. Napríklad spätné zrkadlo, turbodúchadlo alebo kotúčové brzdy. Čo majú spoločné s motošportom?

1. Motor DOHC

Zdroj: TS Toyota
Zdroj: TS Toyota

Výrobcovia áut sa odjakživa zamýšľali, ako dostať zo spaľovacieho motora čo najlepší výkon.  Už začiatkom 20. storočia vytvorili jednotku s dvoma vačkovými hriadeľmi v hlave valca, čiže DOHC motor. V takomto motore jeden hriadeľ riadi sacie a druhý výfukové ventily.

To umožňuje použitie viacerých ventilov, zlepšuje prietok plynov a upravuje časovanie ventilov. Spočiatku bolo toto riešenie spojené s motoristickým športom, ale koncom 20. storočia začalo byť čoraz populárnejšie. Dnes sú motory DOHC prakticky v každom aute – od mestskej Toyoty Aygo až po extrémne rýchly Koenigsegg Agera alebo úžasne znejúci Lexus LFA.

2. Turbodúchadlo

Zdroj: TS Toyota
Zdroj: TS Toyota

V honbe za stále vyššími výkonmi siahli výrobcovia športových automobilov po turbodúchadle. Toto riešenie nepochádza priamo z motoristického športu, ale práve vďaka nemu získalo veľkú popularitu v automobilovom priemysle.

Prvým pretekárskym autom s turbodúchadlom bola Toyota 7 z roku 1970 a v 80. rokoch motory preplňované turbodúchadlami získali obrovskú popularitu vo svetových pretekoch.  Práve vďaka nim boli autá rely skupiny B také šialené a dosahovali výkony prekračujúce 500 koní z približne dvoch litrov objemu. 

3. Pohon 4×4

Zdroj: Audi
Zdroj: Audi

Skupine B do veľkej miery vďačíme aj za systémy pohonu všetkých kolies v bežných osobných autách. K popularizácii tohto riešenia prispela najmä automobilka Audi, ktorá v roku 1980 predstavila model Quattro.

Konštruktéri modelu od začiatku predpokladali, že bude využitý na pretekoch rely. Ich plán sa naplnil a nemecká značka odštartovala pomocou rely verzie modelu éru vozidiel 4×4 na Majstrovstvách sveta v rely. Dodnes pohon 4×4 s obľubou využívajú majitelia mnohých osobných áut.

4. Sekvenčná automatická prevodovka

Zdroj: TS Toyota
Zdroj: TS Toyota

Ostaňme pri systémoch prenášania pohonu.  Dnes je pri mnohých vozidlách s automatickou prevodovkou –  najmä tých so športovejším charakterom –  možné ovládať radenie prevodových stupňov pomocou páky pod volantom.  Prvým vozidlom, v ktorom vodič radil prevodové stupne bez spojky, bolo Porsche 962 z roku 1984.

5. Silné hybridy

Zdroj: TS Toyota
Zdroj: TS Toyota

Motošport zohral dôležitú úlohu aj pri  vývoji hybridných pohonov. Športové súťaže sa ukázali ako skvelý spôsob na ich testovanie. V roku 2005 sa stal Lexus RX prvým hybridným vozidlom, ktoré dokončilo prestížne 24-hodinové preteky v Nürburgringu. O dva roky neskôr upravená Toyota Supra s elektrickým a spaľovacím motorom vyhrala v Japonsku preteky na dlhé vzdialenosti a vošla do dejín ako prvý hybridný automobil, ktorý zvíťazil v oficiálnych pretekoch.

Tieto a mnohé ďalšie pokusy prispeli k vzniku hybridných pohonov, ktoré priťahujú  pozornosť nielen nízkou spotrebou paliva, ale aj výkonnosťou. Bez nich by sme nemali napríklad Lexus LC 500h s takmer 360 konskými silami pod kapotou. Aj iní výrobcovia  zistili, že hybrid nemusí nutne znamenať nudu a úsporu paliva, ale aj adrenalín a dychberúce zrýchlenie. To dnes najlepšie predvádza napríklad Porsche 918 Spyder, McLaren P1 alebo Ferrari LaFerrari.

6. Kotúčové brzdy

Zdroj: TS Toyota
Zdroj: TS Toyota

Súbežne so zvyšovaním výkonu pretekárskych áut inžinieri premýšľali aj nad účinnejšími brzdami. Riešením boli kotúčové brzdy, ktoré sa ukázali omnoho efektívnejšie ako bubnové, vďaka lepšiemu chladeniu. Opäť niečo z motoristického športu. 

Po prvýkrát kotúčové brzdy použili v polovici 20. storočia. Tento systém spopularizovala značka Jaguar, konkrétne typ C, ktorý v roku 1963 vyhral 24-hodinové preteky v Le Mans. Dnes nájdeme kotúčové brzdy v každom novom vozidle. 

7. ABS

Zdroj: TS Toyota
Zdroj: TS Toyota

Na pretekárskej dráhe sa zrodil aj systém zabraňujúci blokovaniu kolies počas brzdenia.  Toto riešenie bolo prvýkrát použité v roku 1961 v modeli Ferguson P99 – automobile Formuly 1. Vozidlo bolo vybavené mechanickým systémom známym z lietadiel. Na rozšírenie systému ABS v dnešnej podobe sme si však museli počkať, kým jeho rozvoj neumožnila miniaturizácia počítačov.

8. Elektronicky riadené tlmiče

Zdroj: TS Toyota
Zdroj: TS Toyota

Miniaturizácia elektroniky umožnila aj vytvorenie komplikovaných systémov pruženia.  Toyota presunula toto riešenie na cesty pomocou systému TEMS (Toyota Electronic Modulated Suspension).

Inovatívny elektronicky riadený tlmič nárazov ovládaný mikroprocesorom prvýkrát nainštalovali do Toyoty Soarer v roku 1983. Podobné systémy však testovali už skôr v pretekárskych autách. Inžinieri hľadali riešenie, ktoré by udržalo najlepšiu priľnavosť v zákrutách. V tom čase sa do vývoja tohto systému intenzívne zapájal Lotus. 

9. Prvky z uhlíkových vlákien

Zdroj: McLaren
Zdroj: McLaren

Pretekárske alebo rely autá musia byť ľahké, ale súčasne odolné. Preto výrobcovia súbežne s vývojom lepších motorov a zdokonaľovaním pruženia hľadajú aj nové materiály. Jedným z favoritov je uhlíkové vlákno. Materiál vynašli v 19. storočí, ale do sveta automobilov sa dostal až v 80. rokoch minulého storočia. Ako prvý ho využil pretekársky tím McLaren. Jeho konštruktéri vytvorili prvé auto Formuly 1 s kokpitom vyrobeným z uhlíkového vlákna. 

Neskôr začal Jaguar využívať tento materiál aj na trhu s osobnými autami. Prvým cestným modelom vyrobeným výhradne z uhlíkového vlákna bol XJR-15. Rovnakou cestou sa vybrali aj ďalší výrobcovia športových automobilov. Uhlíkové vlákno našlo široké uplatnenie pri výrobe karosérií Lexusu LFA, Ferrari F50 či Alfa Romeo 4C. Dnes ho dokonca nájdeme aj na veku kufra hybridnej Toyoty Prius Plug-in Hybrid.

10. Spätné zrkadlo

Zdroj: TS Toyota
Zdroj: TS Toyota

História spätného zrkadla je tiež spojená s motoristickým športom. Objavilo sa v roku 1911 na prvých pretekoch Indianapolis 500. V tých časoch posádka pretekárskeho auta pozostávala z vodiča a spottera, ktorý bol druhým párom očí pretekára a informoval o tom, ako blízko sú súperi. Ray Harroun sa rozhodol posadiť do auta sám a jeho partnerom bolo ľahké kompaktné zrkadlo umiestnené nad palubnou doskou. Harroun závody vyhral a spätné zrkadlá veľmi rýchlo našli uplatnenie aj v osobných autách. A hoci boli už dávnejšie známe z konských povozov, o ich široké využitie sa zaslúžil až motošport.

Napokon aj dnes motoristické športy ovplyvňujú to, ako vnímame svet za nami. V mnohých pretekárskych autách sa už niekoľko rokov využívajú ako náhrada klasického spätného zrkadla kamery. Výrobcovia prenášajú túto technológiu aj do osobných automobilov – robí to napríklad Audi, ale aj Toyota. A Lexus vytvoril prvý sériovo vyrábaný automobil na svete s digitálnymi bočnými zrkadlami – prvenstvo patrí od roku 2018 modelu Lexus ES.

11. NEPREHLIADNITE