Hardcore-ový model na základe modelu F12berlinetta mal mať podľa neoficiálnych informácii úplne iné meno. GTO či Versione Speciale tak vystriedala skratka “tdf”, ktorá odkazuje na vytrvalostné preteky Tour de France, na ktorých v 50. a 60. rokoch Ferrari dominovalo.
Podriadený aerodynamike
Ferrari F12tdf pre niekoho môže vyzerať čudesne, je však potrebné vedieť, že úplne všetko má svoj význam. Karoséria bola totiž veľmi citlivo upravená s cieľom dosiahnuť čo najvyšší prítlak.
K tomuto účelu mu pomáha napr. zadný spojler, ktorý je o 60 mm dlhší a 30 mm vyšší. Prítlak podporujú tiež špeciálne víriče na spodku podvozka inšpirované pretekmi GT, ktoré samotné pridávajú 30 %. S lepším prietokom vzduchu ide ruka v ruke aj upravený zadný difúzor s trojicou aktívnych klapiek.
Celkovo tieto úpravy priniesli až o 87 % viac prítlačnej sily, čo predstavuje 230 kg pri 200 km/h. To je o 107 kg viac než pri F12berlinetta.
Superšport je navyše zostavený z veľkého množstva karbónových vlákien, ktoré pomohli osekať až 110 kg, predstavujúc tak suchú váhu 1415 kg (1520 kg DIN). Rozložená je v pomere 46:54 (p/z).
Špičkový dvanásťvalec
Atmosférický vidlicový dvanásťvalec s rozovretím do 65° je to najlepšie, čo v Maranelle dnes majú. 6,3-liter s prirodzeným nasávaním vzduchu poháňa ako štvormiestne FF, tak i hybridný hyperšport LaFerrari.
Klasická F12berlinetta z neho doluje 740 konských síl (544 kW), ale F12tdf potiahla jeho limity ešte ďalej. Dostal mechanické zdvihátka ventilov inšpirované motoršportom a sacie trubky s variabilnou geometriou, čo zlepšuje objemovú účinnosť tejto V12 vo vysokých otáčkach. Jej kompresný pomer je 13,5:1.
Vďaka tomu má neskutočných 780 k (574 kW) pri 8500 ot./min a 705 Nm pri 6750 ot./min. Osemdesiat percent krútiacieho momentu je však k dispozícii už od 2500 ot./min. Elektronický obmedzovač pritom zasahuje až pri 8900 ot./min!
O “kvaltenie” sa stará sedemstupňová dvojspojková prevodovka F1 DCT, ktorej prevodové pomery boli skrátené o 6 %. Upravená verzia zároveň preradí o 30 % a podradí o 40 % rýchlejšie.
Nepotrebuje ani 4×4
Na rozdiel od Aventadoru SV, ktorý zrýchli na stovku za 2,8 s, Ferrari F12tdf to trvá “až” 2,9 s. Treba však zdôrazniť, že maranellský superšport má deficit v podobe pohonu len zadnej nápravy. Tým však môže byť ľahší a zároveň zábavnejší. Veď reálne sa dá driftovať len so zadokolkou.
Pri akcelerácii na rovné dve stovky to F12tdf trvá iba 7,9 sekundy, pričom dokáže zrýchľovať až za hranicu 340 km/h.
Ani brzdné schopnosti nie sú pro forma. Pri decelerácii zo 100 km/h na nulu potrebuje len 30,5 metra, pri dvojnásobnej rýchlosti 121 m. Veď má predné kotúče s priemerom až 398 mm. Tie zadné 360-milimetrové však výrazne nezaostávajú.
Čo sa týka kolies, predné disky i pneumatiky boli radikálne rozšírené. Šírka ráfikov stúpla o pol palca na rozmer 10Jx20 a gumy zas z 225 na 275/35 ZR20. Zadné páry sú navyše ešte hrubšie s dimenziami 315/35 ZR20 a 11,5Jx20.
Obohatené o hi-tech elektroniku
Hneď v prvých riadkoch sa Ferrari pochválilo systémom Virtual Short Wheelbase, čo v preklade znamená “virtuálny krátky rázvor náprav”. Pod zaujímavým menom sa však skrýva už známa technológia natáčania zadných kolies, ktorá citeľne zmenšuje polomer otáčania i vo vysokých rýchlostiach.
K elektronike sa ďalej zaraďuje stabilizačná a F1 trakčná kontrola. ABS-ko je nastavené veľmi športovo a dokáže elektronicky rozdeľovať brzdný účinok na individuálne kolesá. Nechýba systém magnetických tlmičov s treťou generáciou elektronicky riadeného diferenciálu.
Brutálne výkonný taliansky superšport vznikne v počte len 799 kusov.
