Sú autá, ktoré motorizovali celé štáty. Alebo autá, ktoré to mali v poslaní, no nevyšlo im to. Ale potom sú tu aj také, od ktorých to nikto nechcel a nikto ich nevolal na pomoc, no predsa svojho času zaplavili cesty. Dámy a páni, nastal ten čas, keď si musíme povedať niečo podstatné o Renaulte Thalia.
Počkajte, ja to vyslovím za vás: Červený Renault Thalia. Ideálne s plyšovými poťahmi, interiérom vyvoňaným ako stránky Avon katalógu a nálepkou na kufri, ktorá hovorí o tom, že majiteľ vozidla buď má dieťa (Pozor! Marcelka v aute), alebo je volič Obyčajných ľudí (rybička, kríž, alebo Pozor! Anjelik v aute).
Clio s veľkým batohom
Thalia je doteraz na našich cestách celkom bežná vec, takže spoločnosť si na jej existenciu už zvykla. A aby som bol férový, pri svojom uvedení na trh v roku 1999 k tomu mala aj všetky predpoklady. Už na prvý pohľad vychádzala z Renautu Clio druhej generácie, a kto by si to nevšimol, tomu to pripomenuli aj názvy na niektorých iných trhoch. Thalia sa predávala aj ako Renault Clio Symbol, Clio Classic, Clio Sedan a Clio Citius. Ozaj, aj by som zabudol na ohavnosť menom Nissan Platina.
Do vienka tak dostala na svoju dobu bežný, no možno trocha príliš mäkký podvozok prispôsobený na východné trhy a do časového kontextu úplne zapadajúci, nekonfliktný dizajn. No zároveň sa nedalo prehliadnuť, že jej neveľmi vábivý interiér nevylepšovala ani výrobná kvalita závodu v tureckom meste Bursa.
Na jej jazdných vlastnostiach sa taktiež podpísalo až 38 centimetrov (!), o ktoré narástla do dĺžky oproti hatchbacku Clio, takže pri plne naloženom batožinovom priestore s objemom brutálnych 510 litrov ste si museli dávať trocha pozor na prudké pohyby volantom, čomu preposilňované riadenie taktiež veľmi nepomáhalo.
A napokon, pasívna bezpečnosť síce vychádzala zo štvorhviezdičkového Clia, no nič v aute vám to pri jazde nikdy nenaznačilo.
Symbol zábavy za volantom
Jazdiť s Renaultom Thalia bol fakt zážitok. Vždy som sa v nej cítil trocha nesvoj ako spolujazdec, no až za volantom som to pochopil v plnej miere. Jednoduchá zadná náprava nezvládala väčšiu hmotnosť zadnej časti a v rýchlejších zákrutách mala Thalia tendenciu trocha tancovať. Vyššie rýchlosti jej skutočne nechutnali – na to, aby išla “Natálka” rýchlo ste museli volantom stále korigovať jej trajektóriu. Prvá Dacia Logan bola v tomto smere podobne tragická, no vďaka jej väčším náklonom karosérie vám to dala vedieť o niečo skôr.
Áno, Thalia bola naozaj lacná, no zároveň aj neprimerane hlučná a jazdnými vlastnosťami podpriemerná minimálne do roku 2002. Čerešničkou na torte však bola úplne hlúpa pozícia za volantom, pri ktorej bol aj podpriemerný Európan príliš vysoko, s veľkým volantom pocitovo položeným takmer na kolenách. Nenastaviteľný stĺpik riadenia základných verzií už bol len vtipným detailom.
Ku cti jej ale môže slúžiť, že je spoľahlivá. Fakt, s Thaliou budete mať vo veci údržby auta naozaj málo starostí a nie je to náhoda. Podobne, ako Dacia Logan, aj Thalia bola postavená za účelom čo najväčšej spoľahlivosti, narozdiel od prvého Loganu jej to však vyšlo a neodchádzali jej ani motory, ani podvozok. No najmä nehrdzavela.
Thalia, životný postoj
Renault Thalia mal skrátka jeden zásadný problém – nikto z nás ho nikdy nepotreboval. Vďaka jej nízkej cene a vysokej úžitkovej hodnote sa však našlo celkom dosť zákazníkov, ktorí si mysleli opak, takže ich tu odrazu boli mraky.
Títo zákazníci totiž mali špecifickú vlastnosť: Veľa o šoférovaní nevedeli, nikdy ich to nezaujímalo a nemali takú ambíciu ani do budúcnosti. A to je úplne v poriadku, motorizmus skrátka nie je pre každého. Thalia na ceste je vlastne prirodzená signalizácia toho, že teraz máte byť na ceste špeciálne obozretní. Thalia nie je auto, Thalia je životný štýl, do ktorého autá nepatria.
Keby som dostal euro za každú úsmevnú až desivú situáciu na ceste, ktorú som vďaka rôznym iným Thaliám zažil, možno by mi ani nevadilo žiť z platu motoristického novinára. Je tiež veľmi pravdepodobné, že keď budete nabudúce počas Veľkej noci alebo na Sviatok všetkých svätých počuť o aute na diaľnici v protismere, bude to Thalia.
A to nás elegantne privádza k ďalšiemu, poslednému klinčeku do rakvy, ktorý spečatil osud Thalie ako auta, ktoré z duše nenávidím.
Vymenila niekoľko generácií
Thalia môže za niečo ďaleko horšie, ako je jej samotná existencia. Thalia môže z veľkej miery za to, že vyhynuli mnohé zaujímavé automobily minulosti. Ovládla totiž pokus o nakopnutie ekonomiky po hospodárskej kríze v roku 2008 a 2009, teda šrotovné.
Renault vtedy nasadil agresívnu stratégiu “Cena od” a v prvej etape ponúkal malý sedan za 5490 €. Keď k situácii prirátame aj fakt, že Dacii vtedy slovenskí zákazníci ešte veľmi neverili, Thalii nič nestálo v ceste, aby na chvíľu prevalcovala domáci trh ako veľká voda.
Pamätám si na to množstvo starých a zaujímavých áut, ktoré po výkupe do šrotovného zostalo na parkovisku nášho miestneho dílera Renaultu. Staré rýchle Peugeoty či Renaulty, dokonca aj Audi či BMW, ktoré vtedy nemali hodnotu, no dnes by za ne niektorí lámali končatiny. Niekoľko dnes vzácnych exemplárov Škody Rapid v bezchybnom stave? To si píšte, aj tá naša bývalá tam vtedy skončila.
Mnoho dôchodcov zákazníkov skrátka vymenilo to, čo im dlhé roky stálo v garáži za niečo iné, čo im bude dlho stáť v garáži. Jasné, aspoň zmizlo veľa Oltcitov alebo Daewoo Tico. Avšak znamená to aj, že keď dnes zdedíte dlho nepoužívanú garáž či stodolu a čakáte, že v nej nájdete niečo zaujímavé, väčšinou sa na vás neusmeje Volkswagen Golf GTI druhej generácie, ale červený Renault Thalia.
A to ho spolu s mizernou kvalitou interiéru, nepríjemnou pozíciou za volantom a komplikovanými jazdnými vlastnosťami robí právoplatným členom klubu Áut z pekla.
NEPREHLIADNITE:
