Toto bol no-brainer. Slávny DeLorean DMC-12, futuristické nerezové vozidlo z legendárneho filmu Naspäť do budúcnosti (1985, Back to The Future) pozná asi každý. Len málokto však pozná aj pohnutý príbeh, ktorý za ním stojí. Ba čo viac, za jeho stvoriteľom – Johnom DeLoreanom. Pohodlne sa usaďte, toto bude jazda.
Autá z pekla nie sú len o autách. Sú aj o tom súbore všetkých možných situácií, udalostí a ľudských príbehov okolo ich (zväčša odporných) plechových karosérií. Toto pravidielko platí v príopade DeLoreanu minimálne dvojnásobne – okrem faktu, že DMC-12 je paradoxne nádherné vozidlo. Aby sme však pochopili, prečo je jej osud taký pohnutý, musíme poznať pohnutý osud jej stvoriteľa.
Pán Úspech
John DeLorean je jeden z najžiarivejších príkladov amerického sna. Narodil sa 6. januára 1925 v Detroite, pretože samozrejme, že v Detroite. Jeho rodičia boli – podobne samozrejme – imigranti, a to dokonca z územia vtedy nedávno rozpadnutého Rakúska-Uhorska. Ako tisíce ďalších emigrantov, prchali pred I. svetovou vojnou a snažili sa etablovať v nekonečnú slobodu sľubujúcej Amerike.
Ako to tak býva, spočiatku to za veľa nestálo. DeLorean starší sa zamestnal u Henryho Forda, zatiaľ čo pani DeLoreanová dlhodobo pracovala v nástrojárstve pre GM. A ako to tak vo finančne vypätých, neveľmi šťastných rodinách zo strednej Európy býva, otec holdoval alkoholu a svoje hlboké emócie dával často najavo. Domácim násilím. V štyridsiatom druhom sa DeLoreanovci rozviedli a z DeLoreana staršieho sa stal úspešný… Narkoman. Toto si zapamätajte, bude sa nám to v príbehu ešte hodiť.
Mladý John bol extrémne šikovné decko. Základnú aj strednú (elektrotechnickú) školu vyštudoval s vyznamenaním, pričom bol neskôr prijatý na Lawrence Institute of Technology v Detroite. Na sklonku tridsiatych rokov, keď automobilový priemysel v Detroite zažíval obrovský boom, jeho životná vyhliadka nemohla vyzerať lepšie.
Lenže chalan radšej išiel do armády a tri roky bojoval v druhej svetovej vojne. Akoby to nestačilo, po návrate si dokončil svoju vysokú školu, aby začal predávať životné poistky. Neskôr však priznal, že to bolo skôr o vylepšení svojich stále vžitých stredoeurópskych komunikačných schopností; samotná práca bola „nudná“.
No a prečo vás kŕmim týmito omáčkami? Je potrebné vedieť o pozadí tohto muža, ktorý neskôr po prechode k nástrojárskej spoločnosti raz a navždy zmenil to, ako vyzerá americký motorizmus.
Multitalentovaný čávo
Sranda to začala byť vtedy, keď sa ešte stále mladý John dostal do Chrysleru, kam ho odporučil jeden jeho spolupracovník. Chrysler vtedy potreboval veľa talentovaných ľudí, ktorých si vychovával na svojej vlastnej univerzite. John túto školu vyštudoval kompletne, pričom získal potrebnú prax vo vývoji. Ihneď po vyštudovaní, ešte v päťdesiatych rokoch, začal pracovať u krajzlerov na vývojovom oddelení. Vzdelávať sa však neprestával – v roku 1957 dokonca ukončil MBA z ekonomickej školy!
Bol to multitalentovaný čávo. Už po roku ho pretiahli z Chrysleru do Packardu, kde mu ponúkli (na mladé ucho) celkom masakrálny plat. V Packarde podstatne vylepšil automatickú prevodovku Ultramatic, čím sa dostal do povedomia vedenia a vo firme sa ukecaný a primerane žoviálny DeLorean presadil.
Vy však žiadnu automobilku Packard nepoznáte a je to preto, lebo čoskoro po DeLoreanovom príchode pokútne zanikla. (Inak, pokúsili sa ju resuscitovať v roku 1999 s niečím, o čom si tuto v tejto rubrike ešte určite povieme.) DeLorean bol však veľmi potentný mozog, čo vycítil koncern General Motors nesmelo vstupujúci do šesťdesiatych rokov.
Netrvalo dlho (1961) a DeLorean sa stal hlavným inžinierom General Motors. Keď však GM vyhlásilo vnútorný zákaz vývoja pretekárskych vozidiel, aby si udržali profit a miesto trojky na americkom trhu, všetka dynamická technika putovala do karosérie civilného vozidla – ako inak, pod DeLoreanovým dohľadom.
Možno už tušíte o čom hovorím. John DeLorean, syn rumunského imigranta a maďarskej imigrantky, vymyslel Pontiac GTO, prvý muscle car v histórii automobilizmu. Založil tak fenomén, ktorý je americkejší ako agresia na Blízkom východe.
Rozmach a sláva
GTO zožalo masívny úspech. Extrémny, dalo by sa povedať. V Pontiacu pracoval DeLorean ešte nejaký čas, pod jeho záštitou vznikol aj menší Firebird či Grand Prix. A z Johna sa začala stávať celebrita. Komunikoval neformálne a novonadobudnutú rolu šéfa divízie Pontiac si užíval veľmi poriadne – so všetkými večierkami, zábavou a prominentnými kamarátstvami z celého sveta.
Bolo len otázkou času, kedy bude DeLorean prevelený do vlajkovej lodi koncernu, Chevroletu. Ten moment prišiel na sklonku šesťdesiatych rokov, keď bol excentrický manažér povolaný na neľahkú úlohu – dostať Chevrolet zo sra*iek. Autá trpeli mnohými kvalitatívnymi problémami a bol tu napríklad aj Chevrolet Corvair, ktorý vďaka svojej inovátorskej konštrukcii zadnej nápravy zabil nemalé množstvo ľudí. Ups. O tom tiež potom.
DeLorean premenil v úspech aj túto mizériu. Tesne pred nastúpenim do novej funkcie mu jeho šéf, Ed Cole, celkom zavaril. Povedal, že nový modelový rok Chevroletu Vega bude tým najkvalitnejším vozidlom, aké kedy koncen vytvoril, čím dostal DeLorean do vienka nepeknú úlohu, ktorú ale opäť zvládol. Zaviedol nový tím kontroly kvality, čo dostalo Vegu z prepadliska dejín, Chevrolet na predajné čísla konkurujúce Fordu a DeLoreana na post viceprezidenta celého koncernu General Motors. A hej, ešte stále si farbil vlasy na čierno.
Sen o vlastnom aute
V roku 1973 však na svoj post rezignoval, pretože sa oficiálne „chcel venovať sociálnym témam“, neoficiálne však vrcholným predstaviteľom koncernu vadil jeho neformálny štýl a viete, vízia niečo dosiahnuť. Tak či onak, automobilku opustil a stal sa predsedom National Alliance of Businessmen (Národnej aliancie biznismenov), charitatívnej organizácie masívne podporovanej Fordom a GM. Ako súčasť dohody s GM mu ponechali sympatický plat.
Presne tu sa začalo rodiť DMC-12. Vozidlo, kvôli ktorému ste si klikli na tento článok a ani po 881 slovách ste sa nedostali po jedinú zmienku o ňom. Poďme to teda zmeniť!
V polovici sedemdesiatych rokov jeho novozaložená automobilka – DeLorean Motor Company – predstavila svoj prvý koncepčný automobil nazývaný DSV (DeLorean Safety Vehicle alebo tiež DeLoreanove bezpečnostné vozidlo). To, že DSV vyzeralo tak hovadsky dobre, nemal na svedomí nikto menší, ako Giorgetto Giugiaro.
Auto vyvolalo veľký rozruch, sčasti preto, lebo bolo neuveriteľne sexy a nekompromisne módne. Používalo výklopné dvere a panely karosérie vytvorené z nerezovej ocele, v interiéri ste takmer ležali. Nebolo možné DeLorean prehliadnuť podobne, ako nebolo možné prehliadnuť auru Johna DeLoreana na firemných večierkoch.
Naozaj málokto však vie, že samotná existencia automobilky mala takmer dojemný sociálny rozmer. DeLorean sa zaviazal – sčasti pre pozornosť politikov, sčasti kvôli svojej náture – postaviť fabriku na výrobu sériového modelu kdekoľvek v civilizovanom svete, kde je obyvateľstvo trápené vysokou nezamestnanosťou. Favoritov bolo niekoľko, medzi inými napríklad ostrov Portoriko či Írsko. Napokon však DeLorean zvolil Severné Írsko. Nutno dodať, že nanešťastie.
Shitstorm
Vývoj DeLoreanu DSV plynulo prešiel vo vývoj vozidla s menom DeLorean DMC-12. Číslo 12 v jeho názve značí jeho pôvodne plánovanú cenu 12 000 dolárov, čo by v prepočte na dnešné, infláciou strápnené peniaze vyšlo na približne 55 000 dolárov. To len aby ste pochopili pozicioning modelu – DeLorean DMC-12 síce môže vyzerať ako superšportové vozidlo, cenovo sa naň však úplne nedotiahlo.
Bohužiaľ, ani výkonom – a to ani zďaleka. John a jeho tím, pozostávajúci z viacerých ambicióznych hláv priemyslu (napr. William T. Collins) najprv zvažovali použitie v strede uloženého, rotačného Wankelovho motoru. Po počiatočných problémoch, ktoré dostalo na kolená aj takú automobilku, ako gigantické NSU, sa však na toto riešenie preventívne vykašľali.
Z nejakých záhadných príčin preto siahli po šesťvalci PRV zo zavedenej európskej produkcie. PRV je skratka, ktorú nie je ťažké uhádnuť – značí spojenectvo automobiliek Peugeot, Renault a Volvo. Čiže, áno. DeLorean DMC-12 bol poháňaný tým istým motorom, aký neskôr poháňal všetky šesťvalcové Peugeoty 605 či Citroëny XM. Od týchto verzií, zvaných ZPJ, sa však DeLoreanov motor (ZMJ-159) odlišoval tým, že bol podstatne slabší.
Naozaj podstatne. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov totiž prišli katalyzátory a s nimi aj drastické znižovanie výkonu motorov. Kedysi celkom potentný motor tak dostal do vienka výkon len 132 koní (97 kilowattov) a 207 newtonmetrov. Akoby to nestačilo, musel sa uspokojiť s päťstupňovou manuálnou, alebo trojstupňovou automatickou prevodovkou. A akoby nestačilo ani to, zo stredu musel byť motor presunutý dozadu.
Pomalé auto, rýchly pád
Hľadanie nového motoru však bola pekelná úloha. Pôvodne sa plánovala V6 od Fordu, no vďaka nízkej spoľahlivosti sa poobzerali po pohonnej jednotke z Citroënu CX 2000. Keď sa však Citroën dozvedel o DeLoreanovom pláne motor prepĺňať, poradili im radšej sa poobzerať inde. A kým implementovali do sériového auta šesťvalec PRV, uplynulo skrátka veľa času.
Ten mala vynahradiť technologická vyspelosť nerezového šípu, predovšetkým vďaka plánovanému využitiu kompozitných materiálov (ERM), čo bola v danej dobe hudba ďalekej budúcnosti. DeLoreanu však mala ušetriť veľa výrobných nákladov a nemalú hmotnosť – to všetko pri zachovaní torznej tuhosti auta. DeLorean teda kúpil všetky potrebné práva, aby po testoch zistil, že táto technológia pre výrobu DMC-12 nie je vhodná. Ups. Počul som zvuk splachovania peňazí?
Ľudia, ktorí už pred nemalým časom vložili do DeLoreanu svoje nemalé zálohy, začali byť veľmi nervózni. Z núdze bol však k dielu privolaný najpovolanejší človek v odbore – Colin Chapman, legendárny konštruktér Lotusu. So svojimi bohatými skúsenosťami s tvorbou ľahkých superšportov s motormi uloženými prakticky kdekoľvek neexistoval vhodnejší človek, ktorý by mizériu zvanú DMC-12 vedel obrátiť na funkčnú vec.
Lenže čo dokázal spraviť Colin Chapman prostredníctvom svojho génia, to vedeli dokonale pokaziť zamestnanci automobilky. Naivne vybraní z krajiny a prostredia, kde mal každý všetko na háku, skrátka nedosahovali takých kvalít, ktoré potrebujete na výrobu spoľahlivého auta. Vo väčšine prípadov boli navyše boli tristne nevzdelaní.
DeLorean vstúpil na trh až v roku 1981 s takmer dvojnásobnou cenou. A potom to prišlo.
Drogy
Viete, keď naťahujete svojich investorov asi polovicu desaťročia, sú nervózni. Potom ste nervózni aj vy, keďže vám na kolená padá firma. Firma, do ktorej vybudovania vložila obrovské prostriedky aj anglická vláda v rámci boja s nezamestnanosťou. A keď sa tieto prostriedky takopovediac „stratia“, viem si v niektorých hlavách predstaviť istý stres.
V roku 1982 bol John DeLorean prichytený na letisku v Los Angeles s príručným kufríkom plným kokaínu. Ale že úplne plným – jeho hodnota predstavovala asi 24 miliónov dolárov, pričom DeLorean potreboval takých dobrých 17 na vytiahnutie firmy z problému. Do obchodu ho zatiahol jeho známy (tajný agent FBI), ktorý ho však – podľa výsledkov súdneho pojednávania – nekalo zmanipuloval a pritlačil, aby John na tento ilegálny čin kývol. Vďaka Johnovej povahe a rodinným okolnostiam však nebolo ťažké obvineniu uveriť.
Keď sa však John DeLorean vrátil z vyšetrovačky, nebol síce už ani obvinený, no neexistoval ani DeLorean DMC-12, ani Colin Chapman. DeLoreanu sa stal krach osudným, továreň ukončila svoju produkciu doslova zo dňa na deň a na linke dokonca zostalo niekoľko rozrobených exemplárov.
Colin Chapman zomrel na srdcový infarkt 16. decembra 1982, presne v strede súdneho pojednávania, do ktorého ho zatiahla práve spolupráca s DeLoreanom. V automobilke sa totiž stratilo za zvláštnych okolností až 10 000 000 libier daňových poplatníkov. Celý problém bol veľmi zložitý a zahŕňal také tie slovenské klasiky ako firmy v Paname a Švajčiarsku. Chapman mal čo vysvetľovať, no nebol biznismen, ale primárne konštruktér. Stres pri súdnom spore pána v strednom veku (54) dorazil.
Spln sa mu nesenil
DeLoreanov sen sa rozplynul v obláčiku koksu, aj keď bol John svojich obvinení neskôr zbavený. Mohol však zabudnúť na svoj kredit, na svoju firmu a napokon aj na svoje nerezové vozidlo, ktoré sa z vizionárskeho diela stalo narýchlo polepenou náplasťou, aj keď neuveriteľne krásnou.
https://autogallery.sk/osobne_auta/delorean_dmc-12_1981_metalic_black_%5B79917%5D?ItemIdx=0
DMC-12 by na milión percent zapadla do prepadliska dejín ako jedno nevydarené, nespoľahlivé vozidlo s extrémne zlou kvalitou výroby a zvláštnym, spolovice naivným a spolovice kriminálnym príbehom. Od tohto konca však automobil zachránilo použitie vo filme Naspäť do budúcnosti, ktorý sa začal natáčať paradoxne až tri roky po smrti DeLoreanu.
A to je, milí moji drahí, skutočná tragédia, ktorá z DeLoreanu DMC-12 robí čestného drogového dílera klubu Áut z pekla. Nemyslíte?
NEPREHLIADNITE:
ODOBERAŤ VIDEÁ
